Každý deň je v Gemelčičke príležitosť

Sestry prišli do Gemelčičky, kde žijú potomkovia Slovákov, na pozvanie vtedajšieho miestneho farára Martina Roľníka. Stalo sa tak na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v roku 1990. V čase ich príchodu to tam veru na koniec 20. storočia nevyzeralo.

V dedine bola veľká chudoba, nemali elektrický prúd, prístupové cesty boli poľné, plné blata, nepremávala žiadna doprava. „Chorí, ak potrebovali lekárske ošetrenie, museli ísť pešo alebo na voze niekoľko kilometrov,“ približuje vtedajšiu neľahkú situáciu sestra Tadea Molčanová (48), rodáčka z Jarovníc.

V Rumunsku pôsobí od roku 2017, o tri roky neskôr prišla do Gemelčičky. Navyše do dediny začali prichádzať sekty. „Aby nebola ohrozená viera ľudu, najmä mladých, bola potrebná výpomoc sestier aj v katechéze,“ zdôrazňuje naliehavosť ich prítomnosti. V  súčasnosti je v komunite ako jediná Slovenka, spoločenstvo tvoria tri sestry.

VŠESTRANNÁ STAROSTLIVOSŤ

Charitný dom je v Gemelčičke súčasťou fary, preto sa v ňom premelie mnoho ľudí. „Zabezpečujeme stály chod. Staráme sa o upratovanie a výzdobu kostola, nácvik liturgického spevu s mladými pri svätej omši, pripravujeme vianočné koledy a programy, taktiež mládežnícke stretká a detské tábory,“ vymenúva sestra Tadea.

Podľa potreby sestry poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, a to aj imobilným seniorom ubytovaným v charitnom dome. Súčasťou ich poslania je tiež návšteva osamelých ľudí v domácnosti.

ODCHOD MIESTNYCH

Za najbolestnejšie považuje sestra Tadea, že pribúda osamelých, nevládnych a starších ľudí. Po páde komunizmu sa veľká časť miestnych odsťahovala do zahraničia či iných častí krajiny. Ak človek ochorie a  ostane pripútaný na lôžko, často sa o neho nemá kto postarať.

„Pred rokom 92-ročná pani spadla na dvore a zlomila si nohu v krčku. Pre vysoký vek ju nemohli operovať, tak zostala pripútaná na lôžko. Jediný žijúci syn s rodinou býva v zahraničí. V takýchto a podobných situáciách ich miestny farár prijíma k nám do charitného domu.“

HLBOKÁ VIERA

Napriek mnohým trápeniam, ktoré vníma sestra Tadea každý deň, ju oslovuje a inšpiruje životný štýl tamojších ľudí, úzko spätý s prežívaním kresťanstva. „Vieru, ktorú im odovzdali predkovia, sa usilujú odovzdávať ďalším generáciám, a to najmä svojím vlastným príkladom.“

Miestni ľudia inšpirujú sestru aj pracovitosťou. „Chlieb si dorábajú svojou húževnatosťou.“ V rámci duchovného života ju silno oslovuje udalosť, keď sa počas veľkonočných sviatkov klaňajú pri Božom hrobe.

„Od vchodu idú pokľačiačky celým kostolom až k Božiemu hrobu – všetci, od malých detí až po starých ľudí. Je to prejav ich veľkej úcty a lásky k Bohu.“

Ukončenie májovej pobožnosti bolo plné hier a súťaží pre deti. Sestra Tadea s dieťaťom na rukách. Snímka: archív sestier

DUCHOVNÝ ŽIVOT

Trendy modernej doby však cítiť aj tu. „Mladým sa ponúkajú rôzne formy zábav, atrakcií či názorov na život. Médiá a internet ovplyvňujú ich zmýšľanie a správanie. No ešte vždy majú záujem o  duchovné veci a náboženstvo.“

V hojnom počte chodia do kostola a aktívne sa  zapájajú do liturgie čítaním lekcií, miništrovaním či účasťou v spevokole. „Každoročne sa s deťmi stretávame v máji a októbri pri spoločnej modlitbe posvätného ruženca. Na ukončenie májovej a októbrovej pobožnosti pripravujeme opekačku, spoločné hry a súťaže, ako aj malú odmenu.“ Detské tábory organizujú v spolupráci s mladými z Univerzitného pastoračného centra v Bratislave.

SLOVENSKO MÁ TU

Sestra Tadea na základe svojich skúseností hovorí, že každý deň jej prináša príležitosti, aby načierala do spirituality rehole Milosrdných sestier Svätého kríža, preukazovala milosrdenstvo a sama zakusovala milosrdenstvo a dobrotu Boha.

„Pre mňa osobne to nie je náročná misia, keďže mám svoje Slovensko prenesené tu. Môžem rozprávať rodným jazykom a blízka mi je aj kultúra a zvyky miestnych ľudí.“