Kňaz misionár za objektívom

Za Jozefom Šelingom sme cestovali autom takmer celý deň. Chceli sme ho zastihnúť, kým sa mu skončí trojročný misijný kontrakt. U bývalého starostu Lavardacu sme v kuchyni videli veľkú fotku statného medveďa. Jozef Šelinga ho odfotil na Slovensku a svojim priateľom farníkom daroval jeho veľkoformátovú fotografiu.

„Ako fotograf som vlastne až vo Francúzsku objavil krásu Slovenska. Človek musí odísť na nejaký čas, a keď sa vracia, zistí, že Slovensko je naozaj malebné. Preto aj fotím, aby sme tú krásu ľuďom ponúkali a aby aj u nás ľudia híkali, čo všetko doma máme,“ hovorí.

FOTOGRAFIA A PASTORÁCIA

Aj v iných francúzskych domácnostiach sme videli nádherné fotky vtákov, motýľov, jeleňov... Či už vo forme nástenného kalendára, alebo fotografie. „Veľmi rád fotím to, čo sa v prírode hýbe. Kedysi som rozmýšľal nad tým, že každý kňaz potrebuje popri svojom povolaní aj nejakú záľubu.“ Jozef Šelinga dodáva, že svoju záľubu chcel vždy prepojiť s pastoráciou.

Preto ho vo Francúzsku poznajú ako kňaza fotografa, ktorý organizuje výstavy a každý rok prináša kalendár aj vo francúzskej verzii. „Je to výborná pomôcka, keď ma ľudia pozvú do rodín. Mnohí sú totiž voči Cirkvi negatívne naladení. No keď im darujem kalendár, vznikne téma, debatujeme spolu a je to výborný pastoračný kontaktový prostriedok pre neveriacich ľudí,“ hovorí Jozef Šelinga.

Snímka: Jozef Šelinga

ŠTAFETA VIERY

Istá farníčka, ktorá patrí vo svojej rodine už k tretej generácii katolíckych skautov, požiadala slovenského misionára, aby sa duchovne staral o včielky – začínajúce skautky. Zúčastnili sme sa na vianočnom večierku, na ktorom boli prítomné malé skautky vo veku okolo 10 rokov a ich rodičia. Prišli aj staručké sestričky z kláštora, kde sa stretnutie konalo.

Farár Jozef Šelinga pripravil pre skautky dvadsaťminútovú prezentáciu svojich najlepších fotiek podfarbenú hudbou. „Sedel som pod plátnom a popri snímaní kamerou som sledoval tváre divákov. Neuveriteľné zábery Božej prírody ich úplne pohltili. Híkali, smiali sa, čudovali, ukazovali prstom.“

Dokonca aj staré sestričky postupne zvesili respirátory pod bradu a nechávali sa unášať tou nádherou. Vedúca skautiek Domitille Barnière to vystihla veľmi pekne: „Či sa radujem, alebo som smutná, Boh je vždy pri mne, aby ma potešil. Nesmierne nás miluje a tú jeho lásku môžeme vnímať aj cez krásu prírody a stvorenia. Hlboko sa tak dotýka našich sŕdc.“

Skautky v uniforme prišli aj na nedeľnú svätú omšu. Sedeli v prvej lavici a všetky išli na sväté prijímanie. Katolícki skauti vo Francúzsku patria totiž k tradicionalistickejším sféram Cirkvi a sú jedným z mála ohnísk, kde sa živú vieru darí odovzdávať aj mladým generáciám.

Slovenský misionár Jozef Šelinga je za skautov vo svojej farnosti vďačný. Sú pre neho dôkazom, že viera vo Francúzsku nevymizne.

FRANCÚZSKE MISIE

Záujem o duchovné povolania je vo Francúzsku na historickom minime. Cirkev je tam čoraz viac odkázaná na príchod misionárov zo zahraničia, predovšetkým z frankofónnych afrických krajín.

Jozef Šelinga priniesol do krajiny galského kohúta niečo zo slovanského ducha: „Aby som na týchto misiách mohol účinne pôsobiť, bolo potrebné poznávať. Poznávať sa po francúzsky povie connaître, čo je veľmi zaujímavé, pretože to slovo sa skladá z dvoch slov: naître – narodiť sa a con – spolu. Musel som týchto ľudí veľa počúvať, lebo aj rečovo som sa musel zlepšovať, a ľudia veľmi oceňovali tento môj prístup, že som ich naozaj počúval.“

Podľa Jozefa Šelingu misionár nie je len ten, kto opúšťa svoju krajinu, svoju rodinu a priateľov. Misionár je každý, kto je schopný opustiť zabehané zvyky, otvoriť sa pre iných ľudí, pomôcť im ľahšie niesť kríž života.

„Myslím, že misionárske povolanie v najširšom zmysle slova je schopnosť človeka oslobodiť sa od svojho ja, od svojho ega a dať sa na chvíľu, na dlhšiu chvíľu alebo aj na celý život do služby iným.“