Lovci rýb aj duší v Hondurase

Keďže diecéza má iba jedenásť farností, je to významný podiel. Z jednej pozície však v poslednom čase jeden vincentín odišiel. Po dlhých rokoch ukončil službu diecézneho biskupa náš spolubrat zo Španielska Luis Solé Fa, CM. Pred rokmi nám farnosť predstavil a potom aj odovzdal do správy. Teraz, po osemnástich rokoch biskupskej služby, zostal v komunite našich spolubratov v Hondurase, v meste San Pedro Sula, kaplánom.

RYBÁRSKY TEAMBUILDING

Luisa Solého nahradil rodák z Hondurasu Jenry Ruiz. Veľmi milý, otvorený a priateľský človek. Aby spoznal aj našu farnosť, ktorú tvorí viac ako 20 dedín, prišiel k nám na šesťdňovú neformálnu návštevu. Spolu sme navštívili všetky naše komunity. Ľudia ho vítali veľmi srdečne, balóny, svetlice, pohostenie, spevy a tance boli skoro v každej dedinke. Obyvatelia sa veľmi potešili jeho úprimnému záujmu.

Každý deň sme vyrážali z domu skoro ráno a vracali sme sa neskoro v noci, no stálo to za to. Počas prvej pastoračnej návštevy vyslúžil biskup pre mladých z niekoľkých komunít aj sviatosť birmovania.

V sobotu podvečer sme s týmto apoštolským rybárom ľudí išli na farskom kanoe loviť ryby do karibských vôd. Bezúspešne. Darmo, predsa len už máme viac požehnania na lov do Božích sietí. Ale ako teambuilding s novým biskupom to bolo skvelé.

Pri záverečnej nedeľnej svätej omši vo farskom kostole predniesol biskup okrem gratulácie spolubratovi k narodeninám aj modlitbu za oslávenca a „pokropil“ ho požehnanou vodou – vylial mu na hlavu celé vedierko.

OPÄTOVANÁ NÁVŠTEVA

Po spontánnych ováciách veriaci pritakali, že túto návštevu musíme opätovať. A keďže biskup Jenry slávil o pár týždňov narodeniny, našli sme vhodnú príležitosť na farskú púť do Katedrály svätého Jána Krstiteľa a zároveň sme pogratulovali nášmu pastierovi, aby sme mu preukázali blízkosť, podporu a modlitbu.

O štvrtej ráno sme sa dvomi autobusmi vybrali na dlhú cestu do Trujilla, kde sa nachádza biskupský úrad. Bolo nás okolo stopäťdesiat. Svätá omša bola na pláne o desiatej a napriek prašným a nespevneným cestám s množstvom jám sme ju stihli. Cesta dlhá stodvadsať kilometrov trvala približne päť hodín.

Po príjazde ku katedrále nás už pri vstupe čakal otec biskup a usmernil nás na malé občerstvenie, ktoré pripravili šikovné panie z miestnych komunít. Placka s fazuľou a vajcom (baleada), kávička a koláčik.

Potom sme sa presunuli pred hlavný vchod, kde sme sčasti zablokovali dopravu, ale to nie je v Hondurase nijaký problém. Otec biskup prijal prvý dar k narodeninám – ornát s typickým garifunským afromotívom.

Obnovili sme si s  ním krstné sľuby a opäť nás štedro počastoval požehnanou vodou. Minul na nás dobrých desať litrov. Nato sme slávnostne vstúpili do katedrály a slávili svätú omšu, pri ktorej sa biskup poďakoval za dar života a poukázal na krásu zasväteného života. Povzbudil aj naše rodiny, aby nemali obavy ani strach darovať svetu dieťa, ktoré by si mohol Boh povolať do svojej služby.

BLÍZKOSŤ A BEZPROSTREDNOSŤ

Po zakončení svätej omše sme sa presunuli na krásne pobrežie tejto lokality, kde pred piatimi storočiami pristál aj Krištof Kolumbus. Tam nás už čakal obed v jednom zariadení miestnych veriacich. Slnko pálilo a voda lákala, viacerí farníci využili túto príležitosť na osvieženie. Iní diskutovali s biskupom o živote, pastorácii a povolaniach, najmladší šantili.

V poobedných hodinách sme sa vybrali na spiatočnú cestu, ktorú sme zavŕšili príchodom do farnosti v neskorých večerných hodinách. Unavení, ale spokojní a šťastní, že všetko dobre dopadlo. A tiež povzbudení – my aj otec biskup. Ešte nám aj na druhý deň písal cez WhatsApp, ako ho to veľmi potešilo a povzbudilo.

Táto bezprostrednosť a blízkosť je tu v  podstate samozrejmosťou a otvára srdcia ľudí. Autor pôsobí ako misionár v Hondurase.