Malá honduraská misionárka nádeje

Písal sa rok 1747, keď sa pokorný dedinčan Alejandro Colindres 3. februára vracal z práce na hore El Piliguín do dediny Villa de Suyapa. Spolu s mladším bratom sa rozhodli prenocovať na lúke, lebo už bolo neskoro. Alejandrov spánok však narušilo nepríjemné pichanie v boku.

Zistil, že ho tlačí nejaký tvrdý predmet. Odhodil ho, no len čo si znova ľahol, tlačil ho zase. Neznámy predmet odhodil ešte niekoľkokrát, no vždy ho pod sebou znovu našiel.

Keďže v tých dobách nemali baterku, nemohol sa pozrieť, čo to je. Napokon predmet schoval do brašny a ráno s údivom zistil, že ide o maličkú sošku Panny Márie.

PATRÓNKA HONDURASU

Alejandro, jeho rodina a susedia si začali sošku uctievať najprv doma, no keď sa po nejakom čase udiali zázraky na príhovor Panny Márie, postavili malú kaplnku. Úcta k Panne Márii zo Suyapy sa zväčšovala natoľko, že ju v roku 1925 pápež Pius XI. vyhlásil za patrónku Hondurasu.

A práve v roku 2022 slávia veriaci v Hondurase 275 rokov od týchto udalostí. Pridávajú sa k nim slovenskí vincentíni, ktorí už vyše desať rokov pôsobia v dedinke Sangrelaya a jej okolí, vo farnosti svätých Petra a Pavla.

Sláva to je pre celý Honduras naozaj veľká, pretože okrem modlitieb a pobožností po celej krajine putuje aj milostivá socha Panny Márie Suyapskej. 

Veriaci v Hondurase si Pannu Máriu Suyapskú pripomenuli koláčikmi s jej zobrazením. Snímka: archív autora

DO VŠETKÝCH FARNOSTÍ

Počas roka postupne navštívi všetky farnosti. Je to naozaj veľmi dôležitý evanjelizačný prvok v krajine, v ktorej sa v posledných desaťročiach neuveriteľne rýchlo šíria rôzne sekty, často bojujúce práve proti úcte k Nepoškvrnenej.

Mnohé z týchto siekt veľmi neúctivo spomínajú Pannu Máriu a často nevzdelaný ľud odpudzujú od jej uctievania. Preto má tento misijno-evanjelizačný prvok návštevy milostivej sochy a s ňou spojenej náuky naozaj veľký význam.

DARČEK PRE MÁRIU

V Sangrelayi privítali národnú patrónku zaujímavým spôsobom. Farníci motivovaní misionármi pripravili v každej z asi dvadsiatich komunít nejakú maľbu, sochu, kresbu alebo drobný darček.

Niektorí dokonca upiekli aj koláč, pripomínajúci perníkové srdiečka, ktoré sa na Slovensku pečú a distribuujú aj v rámci zbierky Boj proti hladu. Farníci takto vyzdobili miesto úcty milostivej sochy a celé spoločenstvo slávilo svätú omšu a vykonalo pobožnosť k Panne Márii.

Procesia so sochou cez jednotlivé dediny bola spojená so spevom a radosťou. Takto sa manifestovala nielen viera, ale i oddanosť ľudu Matke Božej.

Bola to aj dobrá príležitosť na otvorenie viacerých tém o význame Panny Márie v živote kresťana a o jej vyvolení Bohom. Panna Mária Suyapská sa tak v jubilejnom roku stala misionárkou farnosti a Hondurasu.

MALÁ SOŠKA PLNÍ CHRÁMY

Úspech misie často nezávisí len od schopností a dôvtipu misionára, ale aj od otvorenosti toho, ku ktorému odkaz spásy prichádza. Veľakrát práve ľudský prístup, neha a radosť, vyznanie a autentickosť môžu byť cestou k tomu, aby aj iní prijali Krista do svojho života, aby mu uverili.

Toto je azda aj cesta, ktorú chce Boh použiť cez sošku Panny Márie, patrónky Hondurasu. Panna Mária Suyapská nie je len najkrajšia, ale asi aj najmenšia. Má len šesť centimetrov, no má moc zapĺňať aj veľké chrámy.

Kiež aj naše malé-veľké skutky lásky zapĺňajú srdcia dobrom a Božou prítomnosťou. Naša misia sa neraz začína srdečným úsmevom a dobrotou, ktoré dokážu dodať nádej. Buďme teda aj my misionármi nádeje.