Mali sme viac času počúvať Ježiša

Na Filipínach sa prví nakazení novým koronavírusom objavili už začiatkom februára a počet nakazených začal prudko stúpať od 7. marca. Od toho momentu sa začali zavádzať mnohé preventívne opatrenia.

„Začali sa uzatvárať mestá, v ktorých sa vyskytol aspoň jeden prípad, takže som sa nedostal ďalej ako do najbližšej dedinky. Zrušené boli nedeľné sväté omše a množstvo aktivít,“ opisuje situáciu verbista Peter Fillo.

„Je to paradox, ale vďaka týmto opatreniam mám viac času, a tak som stihol dokončiť mnohé rozpracované veci. Sväté omše sme mohli slúžiť vo všedné dni aj za prítomnosti veriacich, čo bolo veľkým povzbudením pre nás všetkých. Samozrejme, dodržiavame prísne opatrenia, všetci sme mali na sebe rúška a pred vstupom do kostola nám dezinfikovali ruky.“

Podobne ocenil čas na modlitbu misionár lásky Peter Kučák: „Naživo sa modlím večer zo svojej izby. Evanjelium každého dňa sprístupňujem s osobnou reflexiou, a tak keď ľudia majú teraz viac času, učia sa počúvať Ježiša cez jeho slovo.“ Okrem toho mali v Tijuane ustavičnú poklonu a to bola príležitosť pre veriacich adorovať Pána v malých skupinkách.

V rwandskej Nyanze nemali problém s tým, že museli zostať doma, pretože areál Centra sv. Antona, v ktorom pôsobí slovenský misionár Vlastimil Chovanec RCJ, je dostatočne veľký a ohradený plotom. „Zaviedli sme hygienické opatrenia, ako napríklad častejšie umývanie rúk a menej fyzického kontaktu, hlavne so zamestnancami, ktorí prichádzajú zvonku. No upustiť od návyku fyzického dotyku, silno zakoreneného v tunajšej kultúre, nie je ľahké,“ vysvetľuje misionár.

Ľudia boli neprestajne informovaní o nebezpečenstve pandémie, no ochranné pomôcky nosil iba málokto. „Keď som sa jedného známeho opýtal, či sa nebojí koronavírusu, povedal mi, že áno, no bojí sa aj hladu. Ďalšia osoba mi povedala: ,Páter, buď zomriem od hladu, alebo na koronu.´“

Nemožnosť sláviť verejné sväté omše sa dotkla veriacich na celom svete. Reykjavícky biskup Dávid Tencer v svojom pastoračnom príhovore povzbudil Islanďanov týmito slovami: „V týchto ťažkých časoch chceme byť my kňazi k vám ešte bližšie. A preto všetkých farníkov pozývame, aby zostali v kontakte s Bohom a jeho Cirkvou, ako len môžu. Napríklad v nedeľu v čase, keď sme zvyknutí ísť na svätú omšu, zanechajme doma prácu a spojme sa duchovne s kňazom, ktorý prichádza k oltáru.“ Dávid Tencer nazval ťažkú situáciu „časom na zmenu“ a „časom milosti“.