Mama s dcérou cez Mary’s Meals menia život detí

Na stene v byte Algayerovcov visí obraz. Hrá mnohými farbami, no dominuje na ňom žlté slnko, ktorého lúče sa rozpínajú do všetkých strán. Namaľovala ho Barborka.

„Keď ho Baška robila, spýtala som sa jej, čo znázorňujú lúče na ňom, a ona hovorí, že na ich začiatku sme my, ľudia, ktorí ideme k Ježišovi a čím bližšie sme k nemu, tým sme bližšie aj k druhým,“ hovorí Mária Algayerová, zatiaľ čo Barborka sa vedľa nej hrá a niečo kreslí.

Barborka má Downov syndróm a maľuje už od svojich štyroch rokov. V tom čase rodinu opustil otec a manžel, takže Mária, ktorá sama trpí detskou obrnou, sa o Barborku ostala starať sama. „Vtedy sme si spolu sadli na zem, vzali sme si papier a kreslili sme. To bola chvíľa, keď ona vedela, že som tam úplne pre ňu. Milovala to,“ opisuje Mária.

Barborka svoju prvú výstavu mala už ako osemročná. Dnes má 25 rokov a spolu s mamou sa rozhodli jej obrazy predávať a vyzbierané peniaze darovať tým, čo to podľa nich potrebujú viac.

Láska je vynaliezavá

Pred Vianocami sa Mária aj s dcérkou chceli cítiť užitočne. „Modlila som sa, aby mi Ježiš pomohol objaviť to, čo by som mala robiť. Dlhšie sa nič nedialo, no ako sa blížili Vianoce, tak sme sa s Barborkou rozprávali, aký darček by chcela. Jednoducho povedala, že mandarínku. Bolo to vtipné, zasmiala som sa a povedala som jej, nech Ježiškovi napíše list,“ vysvetľuje Mária.

Barborka list napísala, no okrem mandarínky v ňom stálo aj niečo iné. „Barborka prosila Ježiša, aby deti v Afrike neboli hladné. To sa ma dotklo a o dva dni nato nám napísala priateľka z Prešova o zbierke Mary’s Meals a ja som vedela, že sme to našli,“ hovorí radostne Mária.

Na Mary’s Meals ju upútala jednoduchá myšlienka: hladné deti vo svete prostredníctvom miestnych dobrovoľníkov dostávajú jedno jedlo denne priamo v ich škole. To im umožní nielen sa pravidelne najesť, ale aj prísť do školy a mať možnosť získať vzdelanie, ktoré im pomôže dostať sa von z bludného kruhu chudoby.

Mary’s Meals tak sýti každý školský deň už 1,8 milióna detí v 19 krajinách sveta. Mária s Barborkou sa pustili do sýtenia detí. Predávali obrazy a postupom času pridali aj ručne maľované pohľadnice. Do dnešného dňa dokázali vyzbierať peniaze pre 190 detí a zaumienili si, že do konca roka skúsia nasýtiť aspoň 300 detí.

Pomoc deťom v núdzi je pre ne každodenná téma. „Nedávno sme s Barborkou pozerali katalóg s oblečením a Barborka mi hovorí, že sa jej páči jeden pulóver. Hovorím jej, že je to v poriadku, ale že za tých štyridsať eur by sme vedeli zabezpečiť jedlo pre dve deti na celý rok.

Barborka mi hneď povedala, že ho nechce a že ideme podporiť deti,“ smeje sa Mária. Vidno, že z nej vyžaruje láska. Hovorí, že jej pomáhanie robí nesmiernu radosť. „Ja vidím v tých deťoch Ježiša. Nielenže deti sú hladné, ale že aj on je hladný,“ vysvetľuje Mária.

Pomoc v ťažkých časoch ako požehnanie

V Máriinom a Barborkinom príbehu zohráva kľúčovú úlohu viera. „Ježiš je pre nás všetkým. Keď sa ma ľudia pýtajú, ako sa mám, hovorím, že výborne. Mojou filozofiou je žiť prítomný okamih pre Ježiša,“ hovorí Mária. Pre mnohých bola pandémia náročným obdobím, no pre Máriu s Barborkou bola požehnaním.

„Priniesla nám Mary’s Meals a s Barborkou sme sa tiež stali služobníčkami Ježišovho veľkňazského Srdca, keď sa modlíme a obetujeme za kňazov. Život je náročný, ale treba ho odovzdať do Ježišových rúk. Nemyslím tým rezignovať, ale ostať v láske a hovoriť – Ježiš, toto naozaj chcem pre teba a daj, nech konám, čo ty chceš,“ dodáva Mária, ktorá si myslí, že by si ľudia mali pomáhať práve v ťažkých časoch.

Počas pandémie naozaj vo svete pribúda chudoby a hladu a viac detí je ohrozených podvýživou. No práve vďaka obetavým ľuďom, ako je Mária a Barborka, zároveň pribúda aj počet detí, ktoré prostredníctvom Mary’s Meals dostávajú prísľub misky výživného jedla na každý školský deň.