Na Anjel Pána sa v obchodoch všetko zastaví

„Na Filipíny som pricestoval v októbri 2016. Najskôr som sa päť mesiacov venoval štúdiu domáceho jazyka cebuano. Od júna 2017 pôsobím ako kňaz pre študentov na univerzite San Carlos v meste Cebu,“ spomína na svoje prvé kroky páter Peter Fillo.

Univerzita San Carlos je vôbec najstaršou vysokou školou v Ázii. V roku 1595 ju založili jezuiti pod názvom Kolégium svätého Ildefonsa. Titul univerzity získala až v roku 1948. Takmer 200 rokov ju jezuiti aj spravovali. Potom v roku 1783 jej správu prebrali vincentíni.

Verbisti ju spravujú od roku 1935. Na škole vyučujú, pôsobia v administratíve a zabezpečujú duchovné sprevádzanie študentov. Univerzita sa skladá z piatich častí, takzvaných campusov na rôznych miestach v meste Cebu. Pod univerzitu San Carlos patrí aj základná a stredná škola, čo nie je na Filipínach výnimočné. Univerzitu navštevuje okolo 22-tisíc študentov.

Deviataci pomáhajú na smetisku 
„Pôsobím v južnom campuse univerzity,“ vysvetľuje páter. „Máme tam pedagogickú fakultu a okrem toho základnú i strednú školu, čo je pre budúcich učiteľov výhoda, pretože praktické skúsenosti môžu získať priamo v areáli univerzity. Najdôležitejšou úlohou pre mňa je zabezpečiť duchovné obnovy a cvičenia pre našich žiakov a študentov. S obnovami začíname od šiestakov.“

Pre každý ročník je vytvorený program s vlastnou témou, ktorý zahŕňa mnohé aktivity. Napríklad so šiestakmi sa zameriavajú na talenty, ktoré každý človek dostal a ktoré má rozvíjať a používať v službe druhým. Pre ôsmakov je témou priateľstvo. Najprv uvažujú o svojich kamarátoch a postupne prejdú k hlbokému priateľstvu, ktoré s nami chce mať Boh.

„Pre deviatakov je pripravená špeciálna aktivita. Na Filipínach sa nachádza približne 20 percent chudobných obyvateľov, z toho časť žije v extrémnej chudobe. V meste Cebu žijú tisíce ľudí s rodinami priamo na smetisku. Živia sa tým, že triedia odpad a snažia sa nájsť časti, ktoré je možné odniesť do zberu,“ opisuje neľahkú situáciu miestnych obyvateľov misionár.

„Takto si zarobia niekoľko pesos, aby mohli zabezpečiť stravu pre svoju rodinu. S deviatakmi preto ideme priamo na smetisko, kde sú študenti rozdelení do jednotlivých rodín a snažia sa im tam celý deň pomáhať. Táto aktivita je pre študentov veľmi silná. Mnohí z nich prvýkrát v živote vidia tvrdú realitu chudoby a pri delení sa o dojmy sa to väčšinou neobíde bez sĺz.“

Okrem duchovných cvičení a obnov má každý ročník svojho nebeského patróna. „Pred sviatkom daného svätca slávime trojdnie, kde sa počas svätých omší hlbšie zamýšľame nad jeho životom. Vrcholom je slávnostná svätá omša na sviatok patróna. Po nej namiesto učenia študenti daného ročníka pokračujú v oslave hostinou, na ktorú každý z nich prinesie do školy jedlo,“ hovorí Peter Fillo.

Vzdelávanie budúcich generácií vidí ako nevyhnutné, lebo je to jediná cesta, ako ľuďom pomôcť dostať sa z chudoby, no okrem odovzdávania strohých informácií je v škole veľmi dôležité naučiť študentov kresťanským hodnotám, ktoré im v budúcnosti pomôžu pri správnom rozhodovaní. Takáto formácia je dôležitá, lebo napriek tomu, že ide o katolícku univerzitu, navštevujú ju aj kresťania z iných denominácii, či moslimovia.

Zemetrasenia a práca vo farnosti
„Po niekoľkých mesiacoch som zažil aj prvé zemetrasenie,“ približuje svoje pocity páter Peter Fillo. „Bol som práve v škole. Vtedy bolo slabé, no učitelia mali strach v očiach. Najskôr som nerozumel, čoho sa tak boja.

No o pár mesiacov prišlo veľmi silné zemetrasenie. Malo silu 6,8 stupňa Richterovej stupnice a my sme neboli ďaleko od epicentra. Až vtedy som pochopil, aký je človek bezmocný. Uvedomil som si, že v tom momente sa nedá dostať z budovy von, a tak som musel iba dúfať, že nespadne. Študenti sa ma pýtajú na zemetrasenia u nás doma. Keď im poviem, že na Slovensku zemetrasenia nemáme, tak v úžase považujú našu krajinu za raj na zemi.“

Počas víkendov vypomáha páter Peter Fillo vo vedľajšej farnosti, ktorú tiež spravujú verbisti. „Dvaja kňazi majú na starosti farský kostol a k tomu 22 kaplniek, kde sa pravidelne slávia sväté omše, preto potrebujú pomoc.

V škole sa pri vyučovaní aj pri liturgii používa angličtina, ale vo farnosti je to domáci jazyk cebuano, ktorý je rozšírený najmä v južnej časti Filipín. Na rozdiel od mnohých farností na Slovensku máme veľký počet miništrantov, ktorí sa radi zúčastnia aj na viacerých svätých omšiach počas dňa. Problémom je veľkosť niektorých kaplniek, kde sa nezmestia všetci.“

Veľmi autentické je podľa slov pátra Petra Filla prinášanie obetných darov. „Ľudia prinesú z domu niečo svoje, čo chcú obetovať Bohu. Vo farnosti to býva vrece ryže, ovocie, zelenina, ale niekedy aj živá sliepka. Táto časť svätej omše bežne trvá 10 až 20 minút.

Do školy študenti väčšinou nosia veci ako mydlo, zubnú pastu, prášok na pranie a podobné praktické veci a potom to, čo sa vyzbiera, odnášajú do väzenia, aby takto materiálne pomohli ľuďom za mrežami.“

Slovenského verbistu zaujali na Filipínach aj modlitby počas dňa v nákupných centrách. „O 12.00 sa všetko preruší, pokladníčky prestanú blokovať a z rozhlasu zaznie modlitba Anjel Pána. O tretej popoludní krátka modlitba k Božiemu milosrdenstvu a večer o šiestej znovu Anjel Pána.

V nedeľu sa slávi priamo v nákupnom centre aj svätá omša. Je to naozaj čas na zastavenie počas ubehaného dňa. Raz som sa večer veľmi ponáhľal na spovedanie, keď sa v obchode začali modliť. Nezostalo mi nič iné, len sa zastaviť. Aspoň som si pripomenul, pre koho to všetko robím.“