Nemáme tak málo, aby sme sa nepodelili

„Keď som odpovedal na Božie volanie, bolo to u mňa v prvom rade áno pre misie, potom áno pre rehoľný život a nakoniec aj áno pre kňazstvo,“ začína rozprávať svoj príbeh páter verbista. 

V rámci rehoľnej rodiny, kde sú všetci navzájom spolubratia, sú niektorí určení na vysluhovanie sviatostí a pastoračnú činnosť a ďalší majú špecifické úlohy a poslanie v rámci svojej odbornosti – od školstva, sociálnej práce, ekonómie, zdravotníctva až po vysoký manažment riadenia nejakej organizácie.

„Verím, že navzdory ťažkostiam a problémom, ktoré sú prítomné v každej rodine a každom spoločenstve, má zmysel vytrvať vo vernosti, a kým je človek verný, pociťuje i obrovskú duchovnú posilu.“

V biblickom centre

Na Kubu odišiel páter Michal krátko po vysviacke v roku 2017. Spravuje Diecézne biblické centrum sv. Jozefa Freinademetza v meste Holguín. „Naša diecéza je po Havane druhá najväčšia čo do počtu obyvateľov. V súčasnosti je tu viac farností bez kňaza.“

Biblické centrum vzišlo zo spoločnej myšlienky verbistov pri príležitosti 25. výročia ich prítomnosti na Kube. Išlo o novú dimenziu misie, lebo dovtedy slúžili len v rámci pastorácie na farách v troch kubánskych diecézach. Miestny biskup chcel zároveň podporiť biblický apoštolát medzi laikmi, ktorí musia neraz suplovať mnohé služby v Cirkvi pre nedostatok kňazov.

„Tento rok si verbisti na Kube pripomínajú 35 rokov od príchodu prvých spolubratov na ,ostrov slobody‘. Veľmi dlho trvala samotná príprava projektu a centrum nateraz nemá vlastné priestory. O miesto sa delíme s farnosťou sv. Joachima a sv. Anny, ktorú spravuje iný spolubrat a v ktorej v rámci možností vypomáham ako kaplán.“ 

Nasýtiť blížnych

Pastorácia na Kube sa od tej na Slovensku v mnohom líši. „Asi najviac cítiť rozdiel v tom, že na Slovensku je v popredí pastorácia sviatostí, kým na Kube je to o novej evanjelizácii, ktorej predchádza úsilie nasýtiť hladujúcich. Nie je to ľahká úloha, ani ak máte peniaze, pretože zohnať potraviny je čoraz náročnejšie,“ konštatuje misionár.

Ďalší veľký rozdiel vidí v miere migrácie. „Tá spôsobuje, že veriaci, ktorí sa pripravovali na nejakú službu, nejaký apoštolát, odídu z farnosti a treba nanovo hľadať katechétov, kostolníkov a pomocníkov pre rôzne charitatívne projekty...“

Podľa skúseností pátra Michala má väčšina ľudí v úcte Božie slovo, ale často hneď dodávajú, že mu nerozumejú. „Dospelí nám kladú otázky, na ktoré by možno na Slovensku vedel odpovedať aj ôsmak či deviatak. Na jednej strane je dobre, že sa pýtajú a zaujímajú, na druhej strane je veľká pravdepodobnosť, že o mesiac sa budú pýtať na to isté.“

V katechéze je preto napredovanie ťažké. „Nikam sa neposuniete aj polroka a potom môžete začať odznova, lebo z pôvodnej napríklad šesťčlennej skupinky zostanú dvaja a pribudnú piati, ktorí ešte nevedia nič. Takto to ide stále dookola. Treba sa obrniť veľmi veľkou trpezlivosťou.“

Radosť z maličkostí

Misia v ďalekom svete dokáže prinášať nové impulzy pre každodenný život. V čom sú pre pátra Michala Kubánci a ich životný štýl inšpiráciou? „Najmä v tom, že dokážu prežiť v podmienkach, o akých som si myslel, že sú so životom nezlučiteľné. A ak majú čo i len najmenšiu príležitosť, dokážu všetky starosti hodiť za hlavu a aspoň na pár hodín sa radovať z maličkostí. Niekedy len z toho, že je elektrina alebo že majú vodu.“

V súvislosti s neľahkou sociálnou situáciou na Kube si misionár na záver spomína na jeden veľmi výrazný moment, ktorý ho v jeho poslaní naďalej povzbudzuje. „Raz sme počas prípravy mladých na Svetové dni mládeže v Paname mali celodenné sústredenie. Pripravili sme aj obed, podávali sme ryžu a kuracie stehno pre každého.“

Jedna sedemnásťročná dievčina však zjedla ryžu a kuracie stehno si zabalila do servítky. „Keď som sa jej spýtal, prečo ho nezjedla, povedala, že to chce vziať domov a na večeru sa o to podelí s bratom, mamou a starkou. Odvtedy si pripomínam, že nikdy nemám tak málo, aby som sa o to, čo mám, nemohol podeliť.“