Pre boje stratili domov, prácu, rodinu

„Volám sa Svetlana Šuch, mám 40 rokov a už dvadsať rokov som súčasťou pracovného tímu Charity Doneck. Spoločne so svojou rodinou a Charitou Doneck sme boli v roku 2015 nútení odísť z nášho domova a stali sme sa vnútornými vysídlencami.

Teraz žijeme v meste Dneper. Svoju prácu a ľudí, ktorých stretávam každý deň, mám nesmierne rada. Venujem sa aktivitám pre deti a mládež, čo mi dáva zmysel, pretože mladí sú otvorení zmeniť svoj život na lepší.“

Tieto riadky nám o sebe napísala naša nová spolupracovníčka Svetlana Šuch, koordinátorka pre projekt Adopcia na diaľku® v meste Dneper. Ona, jej rodina i kolegovia z Charity Doneck zažívajú podobný osud ako tisíce rodín z východných oblastí Ukrajiny.

Dospelí i deti, ktorí prišli o svoj domov, našli aspoň provizórne útočisko v rôznych regiónoch štátu. Veľa Ukrajincov svoju vlasť opustilo. Pre strach z vojny, z ťažoby, ktorú zažili, a z obavy o život či budúcnosť odišli za hranice.

Ľudia, ktorí zostali, sa stali vysídlencami v rodnej vlasti. Tisíce vnútorne vysídlených rodín sú roztrúsené po celej Ukrajine. Každý jednotlivec či rodina si v sebe nesie boľavý príbeh. „Ich začiatky v inej časti krajiny boli väčšinou extrémne ťažké.

Celé rodiny spávali v provizórnych priestoroch škôl bez základných potrieb. Často sa celá päťčlenná či sedemčlenná rodina musela zmestiť do jednej izby v sociálnom byte, kde takto žilo v niekoľkých izbách viacero rodín.

Nemali ani dostatok postelí, oblečenia, potravín, a ak sa našla v byte chladnička, bol to zázrak.

Ostali bez domova, práce a budúcnosti. Ustráchané deti aj rodičia sa strhávali pri akomkoľvek hluku, ktorý im pripomenul streľbu,“ opisuje životné okolnosti ukrajinských vysídlencov Peter Knapík, manažér Adopcie na diaľku®.

Obetavosť a dobrota Slovákov

Na kritickú situáciu u našich susedov zareagovala Slovenská katolícka charita (SKCH) finančnou i materiálnou pomocou pre najnúdznejších už v roku 2013.

Pracovníci SKCH v spolupráci so stovkami slovenských, českých a ukrajinských dobrovoľníkov pomohli zabezpečiť a rozdistribuovať tisíce ton materiálnej pomoci pre núdzne rodiny vo všetkých oblastiach Ukrajiny.

Stretli sa s jednotlivcami, rodinami, so ženami, ktoré v boji stratili syna či manžela, s kňazmi, rehoľnými sestrami a charitatívnymi organizáciami. Pomáhal každý, kto mohol.

Cirkev, rehole a miestne charity na Ukrajine zmobilizovali celý národ i okolité štáty na pomoc pre tých, ktorí stratili všetko. „Keďže sa situácia na Ukrajine nezlepšovala a prognózy neboli dobré, v roku 2014 sme začali zapájať prvé ukrajinské deti do Adopcie na diaľku®.

Cez tento projekt dostávajú systematickú a dlhodobú pomoc. Vďaka angažovanosti Slovákov pomáhame aktuálne viac ako 1 300 ukrajinským chlapcom a dievčatám. Deti aj ich rodičia zažívajú pocit, že niekomu v susednej krajine na nich záleží.

Vedia, že vo svojom trápení a ťažkej životnej situácii nie sú osamotení,“ dodáva Peter Knapík. Projekt Adopcia na diaľku® sa realizuje tak, že darca vie, koho konkrétne podporuje. Zapojením do projektu sa stáva adoptívnym rodičom na diaľku.

Z úvodného dotazníka spozná meno, vek, záľuby aj sociálnu situáciu dieťaťa, ktorému pomáha pravidelným darom vo výške 20 eur mesačne. Každý rok dostane od dieťaťa list alebo kresbu, tiež aktuálnu fotografiu a kópiu vysvedčenia. Raz ročne môže darca podporovanému dieťaťu zaslať pozdrav alebo list.

Myslíme na Ukrajinu

Do projektu plánujeme v najbližších mesiacoch zapojiť ďalších 100 ukrajinských detí. Okrem adopcie dieťaťa na diaľku náš projekt organizuje tento rok aktivitu s názvom Myslíme na Ukrajinu. Pridať sa môže každý veľmi jednoduchým spôsobom.

Jednotlivec, rodina, škola, farské či mládežnícke spoločenstvo pripravia pozdrav alebo pohľadnicu k Vianociam v anglickom alebo ruskom jazyku, akceptovaná bude aj v slovenčine.

Pozdrav s vianočným prianím je potrebné zaslať v obálke s nápisom Myslíme na Ukrajinu na adresu Slovenskej katolíckej charity do 22. decembra.

Pozdravy charita zozbiera a cez Adopciu na diaľku® rozpošle núdznym rodinám v rôznych regiónoch Ukrajiny. Naši susedia budú aj takto vedieť, že sú ľudia, ktorí na nich myslia a ktorým ich ťažký životný príbeh nie je ľahostajný.