Pri Bohu, ktorý dáva pravý pokoj

Povolanie pátra Lukáša do rehole a kňazstva sa rodilo postupne. „Dnes sa často hovorí o takzvanom druhom obrátení. U mňa to nastalo tesne pred začiatkom strednej školy, keď som sa rozhodol dôverovať Bohu. Prakticky to vyzeralo tak, že som začal pravidelne pristupovať k sviatostiam a vďaka sestre som sa zapojil do prípravy detí na prvé sväté prijímanie či pridal do svojho programu svätú omšu v piatok,“ prezrádza.

Počas štúdia na vysokej škole absolvoval svoju prvú duchovnú obnovu, na ktorú ho zavolal kamarát Patrik, vtedy už verbista. „Prvýkrát som tam zažil momenty ticha, komunitnej modlitby a život v bratstve. Bol to silný zážitok.“

Po asi dvoch rokoch rozlišovania sa rozhodol pre zasvätený život, pričom prízvukuje, že „voľba verbistov bola jasná aj preto, lebo rehoľa ponúka možnosť slúžiť ľuďom vo svete tam, kde je nedostatok kňazov“. Oslovil ho aj fakt, že kladie dôraz na Sväté písmo.

CHUDOBA A SKROMNOSŤ

Pôsobenie pátra Lukáša je už nejaký čas späté s africkým Čadom. „Sám som si túto krajinu napísal ako svoju voľbu a pre misie v Afrike som mal aj podporu domácej provincie. Krajinu som síce nepoznal a odrádzala ma francúzština, ktorá je spolu s arabčinou úradným jazykom krajiny, ale motivoval ma nízky počet našich misionárov a to, že ide o jednu z mladších misií.“

Na svoju službu sa pripravoval už od začiatku osemročnej rehoľnej formácie a súčasťou prípravy bol kurz francúzštiny a semestrálny kurz jazyka v Paríži.

„Čad patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, čo vidieť aj na každodennom živote ľudí. Sú to väčšinou roľníci či chovatelia dobytka. Ich pracovné nástroje sú veľmi jednoduché, zdá sa, akoby sa toho za posledných sto rokov veľa nezmenilo. Ich typická strava, uvarená kaša z prosa či kukurice, je jednoduchá a každý deň jedia prakticky to isté.“

Miestni obyvatelia bývajú v malých domčekoch so slamenou strechou, no zároveň využívajú výdobytky techniky. „Možno tu vidieť mladých, ako ťukajú esemesky alebo počúvajú hudbu počas práce či cestou na bicykli.“

POTENCIÁL MLADÝCH

Podľa osobných prvotných skúseností vníma veľký potenciál Čadu, lebo ľudia sú tu húževnatí a populácia veľmi mladá. „Rozvoju však bráni nestabilná politická situácia, ktorú zapríčiňuje aj rozdelená spoločnosť. Dôvodom je fakt, že na severe žijú skôr Arabi so svojou kultúrou, jazykom a náboženstvom. Na juhu sú to takzvaní sudisti, s omnoho tmavšou pokožkou a tradičným spôsobom života. Rozdelení sú podľa rôznych kmeňov a jazykov, ktorých sú tu stovky.“

Verbisti pôsobia na juhu Čadu v štyroch farnostiach. „Okrem toho máme postulát, kde vychovávame nových kňazov. Cirkev je tu ešte mladá, dôležitou súčasťou práce kňazov je najmä formácia katechétov a animátorov.“

Vzhľadom na nedostatok kňazov sú farnosti veľmi veľké a veriacich sú tisícky. Misionár tvrdí, že jediný spôsob, ako sa o nich postarať, je mať dobrých vedúcich menších spoločenstiev.

SILNÍ VO VIERE

Napriek neľahkému životu väčšiny tamojších obyvateľov vníma páter aj mnohé pozitíva. Miestni sú preňho inšpiráciou napríklad v tom, ako dokážu byť vďační aj za málo.

Oslovuje ho taktiež prítomnosť kresťanov, ktorí sú presvedčení a silní vo viere. Vyzdvihuje vysokú účasť mladých a detí na aktivitách organizovaných pod záštitou Cirkvi. „Sú zvedaví,  nemajú problém stráviť na akcii aj celý deň. Je to pre nich kultúra.“

V rámci diecéz vidno nárast počtu seminaristov, ktorí by postupne po vysvätení mohli nahrádzať zahraničných misionárov. „Mám nádej, že Boh môže aj cezo mňa ukázať tunajším ľuďom svoju dobrotu. Stretávam tu mnoho usmiatych a radostných ľudí, ktorí sa tešia zo života a z maličkostí,“ uzatvára misionár.