S hrdosťou vyznávajú Ježiša Krista

Pallotínska farnosť je jednou z najväčších v Ouagadougou, na jej území žije vyše pol milióna obyvateľov. Väčšinu populácie tvoria moslimovia – viac ako 60 percent, katolíkov je okolo 20 percent. Vo farnosti funguje 177 základňových spoločenstiev a desať kostolov či kaplniek.

No je to stále málo, pretože na svätých omšiach v nedeľu, najmä ak sa liturgia slúži v jazyku moore, je polovica veriacich pred kostolom, lebo kostol je úplne preplnený.

Burkina Faso, v preklade „zem spravodlivých”, leží v západnej Afrike a nemá prístup k moru. Okolo 80 percent ľudí v produktívnom veku sa živí poľnohospodárstvom, v krajine sa pestuje hlavne cirok, proso, kukurica, arašidy, ryža a bavlna. Priemysel v pravom zmysle slova tam neexistuje a ložiská nerastných surovín sú ojedinelé.

Sviatostný život prekvitá 
„Pastoračná práca v Burkine Faso sa opiera predovšetkým o základňové spoločenstvá, ktoré sú typické pre Cirkev na africkom kontinente. Tvoria ich jednotlivé skupiny rodín, ktoré majú svojho predstaveného, štruktúru, pravidlá fungovania, ako aj spôsoby spolupráce s miestnou cirkvou,” vysvetľuje Stanisław Filipek.

„Členovia spoločenstiev sa starajú o liturgiu a zodpovedajú za sociálne záležitosti. Do takejto základnej bunky patrí približne sto až dvesto rodín. Rodiny sa stretávajú na spoločných modlitbách, mobilizujú sa a navzájom sa podporujú.”

Kňazi slúžia sväté omše buď po francúzsky, alebo v miestnom jazyku moore, ktorým sa hovorí v kmeni Mossi. Ten je v krajine najväčší, tvorí takmer polovicu obyvateľstva a ďalšie veľké skupiny žijú na Pobreží Slonoviny, v Ghane a Nigeri.

„Každý deň vysluhujeme sviatosť krstu či manželstva – je tu toho veľa. Katechézam sa kňazi nevenujú, tie tu majú na starosti laici. K pastoračnej práci  nevyhnutne patrí vedenie farskej kancelárie, ktorú ustavične oblieha množstvo ľudí, prichádzajúcich so svojimi problémami nielen duchovného, ale aj sociálneho charakteru,” delí sa o prvé skúsenosti z pastorácie poľský misionár.

Páter Filipek vníma v svojej farnosti u ľudí veľkú nábožnosť. „Zaskočilo ma, že na svätej omši, ale aj na modlitbe ruženca sa zúčastňuje vysoký počet mužov. Miestni ľudia sú celkovo veľmi zbožní, veľa sa modlia a často nosia na krku ruženec. Tento vonkajší znak kríža opticky odlišuje kresťanov od moslimov. Nestretol som sa s ukrývaním či so zatajovaním príslušnosti k Cirkvi, skôr naopak, veriaci s hrdosťou vyznávajú Ježiša Krista,“ hovorí pallotín.

Napätie sa stupňuje 
Hoci moslimovia tvoria v Burkine Faso náboženskú väčšinu, v bežnom živote necítiť napätie medzi kresťanmi a moslimami. „Na druhej strane je potrebné povedať, že na niektorých miestach dochádza k istému druhu radikalizácie islamu. Na uliciach sa zjavujú ženy v burkách, čo v minulosti nebolo.

Mladí ľudia z našej farnosti sa obrátili na hlavného imána s prosbou, že si neprajú, aby v televízii vystupoval spolu s katolíckym kardinálom. To svedčí o tom, že atmosféra sa mení a viditeľný je proces vytvárania bariér. Odstup medzi islamom a kresťanstvom začína byť evidentný,” obáva sa Stanisław Filipek.

V januári priniesli médiá informácie o udalostiach na severe krajiny, kde prišlo k nepokojom medzi dvomi kmeňmi. „Zavraždili tam starostu obce, čo vyvolalo spätnú reakciu – ukrivdení dedinčania spustošili susednú obec, zabili časť obyvateľov, spálili rôzne budovy i rodinné domy.

Eskalácia zla je znepokojujúca, na čo reagovali aj miestni biskupi a vydali špeciálnu deklaráciu s výzvou na modlitbu za pokoj a zmierenie. Biskupi vyzvali ľudí, aby sa nedali vyprovokovať a nepodporili snahy o destabilizáciu štátu,” vysvetľuje páter Filipek.

Ohlasovanie a formácia 
Burkina Faso je krajinou veľkých kontrastov. Možno tam stretnúť ľudí, ktorí sa na miestne podmienky pokladajú za bohatých, ale dominantná je chudoba. Najväčším problémom je takmer neexistujúci prístup k vode.

„Pri jednej našej filiálke bola vybudovaná ručná pumpa na vodu, žiaľ, o chvíľu sa pokazila, potom ju niekto ešte zničil a odvtedy ju nemá kto opraviť. Myslím si, že vzdelávanie a formovanie zásad spoločného života by mali byť prioritou aj pre nás misionárov,“ myslí si Stanisław Filipek, podľa ktorého majú misionári okrem ohlasovania evanjelia aj pomáhať ľuďom pri zvyšovaní životnej úrovne v sociálnej, vzdelávacej i kultúrnej oblasti.

Nová farnosť, ktorú vedú pallotíni, bola otvorená v septembri. Kňazi však v nej nemajú zázemie, pretože musia bývať i úradovať v prenajatej budove. Vo farnosti plánujú v budúcnosti postaviť farský úrad, rehoľný dom i Svätyňu Božieho milosrdenstva.

Postupne by chceli začať aj s formáciou kandidátov kňazstva.