S ním môžeme všetko urobiť

Blízky vzťah k misiám nemožno pápežovi Františkovi uprieť ani v súčasnosti. Jeho dokumenty sú presiaknuté citlivým prístupom k ľuďom iných národov, predovšetkým k chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti.

Minulý rok vyhlásil október za Mimoriadny misijný mesiac a tento rok napísal nielen tradičné posolstvo k Svetovému dňu misií, ale aj osobitné posolstvo Pápežským misijným dielam. Do tretice vyšla nedávno aj kniha rozhovorov Bez neho nemôžeme nič urobiť s podtitulom Misionármi v dnešnom svete, ktorá sa venuje misijnému poslaniu každého kresťana.

Odraz Kristovej lásky

Autorom publikácie Bez neho nemôžeme nič urobiť je Gianni Valente, novinár tlačovej agentúry Pápežských misijných diel Fides, ktorý kladie pápežovi osobné, ale aj hlbšie teologické otázky. Jeho respondent odpovedá – ako to má vo zvyku – stručne a v kontexte situácie bežného života.

Svätý Otec opakovane zdôrazňuje otvorenosť a uprednostňuje lásku pred literou zákona.

Hovorí o potrebe „vychádzajúcej Cirkvi“, lebo inak hrozí, že sa stane „duchovným združením. Mnohonárodnou spoločnos­ťou zameranou na iniciatívy a posolstvá s eticko-náboženským obsahom. Nič zlé na tom nie je, ale to nie je Cirkev“, myslí si pápež František.

Túžbu napĺňať Kristovo poslanie prirovnáva dokonca k zamilovanosti, vnútornému tlaku vychádzajúcemu z príťažlivosti lásky. Vyzdvihuje misijný zápal, nadšenie a túžbu ohlasovať Kristovo evanjelium a dáva do pozornosti starších misionárov, ktorí sa na celý život oddali Kristovi, mnoho vykonali a ľudia vnímali, že to, čo robia, je odrazom Kristovej lásky.

Jediný protagonista

Pápež rovnako upozorňuje na časté pokušenie, akým je snaha upozorňovať na seba ako na aktéra ohlasovania.

„Kto si myslí, že bude protagonistom alebo manažérom pos­lania so všetkými dobrými predsavzatiami a deklarovanými zá­mermi, nakoniec nepritiahne nikoho. Možno vystaví na obdiv svoje dary, ktoré chce venovať Pánovi.

Ale ak tak robí, hoci bez zlého úmyslu, všetko vyzerá akoby zamerané len na seba, aby zmeral svoje zdroje a svoju oddanosť,“ hovorí bez okolkov a zdôrazňuje, že „tajomná plodnosť poslania nespočíva v našich zámeroch, metódach, v našom eláne ani v našich iniciatívach, ale práve v tomto závrate, ktorý zakusujeme pri Ježišových slovách, keď hovorí: ,Bezo mňa nemôžete nič urobiť.´“

Pri ohlasovaní je podstatná ľudskosť – neklásť bremená, hovoriť jasnou rečou, prejavovať milosrdenstvo.

„Ak v Mozambiku misionár pomáha kopať studňu, pretože ju potrebujú tí, ktorých krstí a ktorým káže evanjelium, ako možno povedať, že je takýto skutok oddelený od ohlasovania? Poslanie podľa Krista možno vykonávať aj budovaním futbalových ihrísk pre deti na periférii Buenos Aires,“ odpovedá pápež František na otázku, či nie je scestné redukovať misie na podporu sociálnych diel. 

Za omnoho potrebnejšie však považuje, aby bol misionár pri ohlasovaní blízko pri ľuďoch; aby nebol na prvom mieste systém, štruktúra, ale človek.

„Nejde o to, aby sme robili misijnú animáciu, ako keby to bolo remeslo, ale aby sme žili spolu s druhými, mali podiel na ich životnom rytme, pýtali sa, či ich môžeme sprevádzať, aby sme sa naučili kráčať spolu s nimi,“ zdôrazňuje a pripomína, že je dôležité viesť deti už odmalička k ohlasovaniu, učiť ich myslieť na ľudí, ktorí sú ďaleko, modliť sa za nich a prípadne im niečím malým prispieť.

Útla a čítavá kniha rozhovorov, ktorá v čase pred misijným mesiacom október vychádza v slovenčine, je výborným impulzom pre tých, ktorí chcú v svojom živote odpovedať na tohtoročnú misijnú výzvu: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6, 8).