Slovenka s thajským srdcom

Sestra Stanislava, vlastným menom Katarína, pochádzala z Bučian z veľkej rodiny. „Narodila sa ako šiesta z trinástich detí a u nás o nej dodnes hovoríme ako o tete Katke,“ hovorí jej synovec Štefan Bošnák, bývalý primátor Trnavy.

Katolícka rodina bola bohatá na duchovné povolania. Najstaršia sestra Mária Augustína bola tiež uršulínka, brat Rudolf bol kňaz a rektor i ikona kňazského seminára v Nitre. „Všetci súrodenci sa stretli jediný raz v živote, a to v roku 1981 v kláštore uršulínok v Kostolnej,“ vysvetľuje Štefan Bošnák.

„V tom čase ich žilo už iba desať, ani môj otec sa toho nedožil, no podarilo sa zariadiť, aby prišla aj sestra Agnesa z Argentíny. Úplne celá rodina nikdy nesedela za spoločným stolom, pretože keď sa narodili najmenšie deti, tie najstaršie už boli preč.“

TAJNÁ TÚŽBA

Sestra Stanislava sa na duchovné povolanie pripravovala od detstva, ako šesťročná išla na prvé sväté prijímanie. Po absolvovaní piatich tried ľudovej školy pokračovala v meštianskej škole uršulínok a v ich učiteľskom ústave v Trnave.

„Ako 19-ročná odišla do Francúzska, pretože chcela ísť na misie,“ hovorí jej synovec. „Túto túžbu nosila v srdci a nezverila sa s ňou nikomu, dokonca ani svojej sestre uršulínke.“

Po formácii a zložení večných sľubov ju predstavení v roku 1935 poslali do novej misie v Thajsku. Tam ju nečakane zastihli zdravotné problémy. „Bola to pravdepodobne tuberkulóza. Už sa mala vrátiť späť, no jej zdravotný stav sa nečakane zlepšil.“

Pôsobila predovšetkým v Bangkoku, kde učila náboženstvo a matematiku na veľmi uznávanej uršulínskej škole, svoje dcéry tam dal študovať aj thajský kráľ. Srdcovou záležitosťou sestry Stanislavy bola charitatívna činnosť.

„Starala sa o utečencov a ľudí žijúcich na hraniciach s Mjanmarskom. Podporovala ju nielen sestra Augustína, ale aj dobrodinci zo Slovenska.“

ČÍTAM KATOLÍCKE NOVINY

Na otázku, ako je možné, že si sestra Stanislava aj vo vysokom veku zachovala takú dobrú slovenčinu, mala jednoduchú odpoveď: „Čítala som predsa Katolícke noviny, Roháča a písala som listy.“

Okrem toho sa po slovensky aj modlila, a keď ako učiteľka opravovala písomky z matematiky, počítala po slovensky.

Jej bohatá korešpondencia sa v rodine Bošnákovcov zachováva. Takmer v každom liste uisťuje synovca Stanislava, ktorý jej pravidelne posielal KN, že prišli. Okrem toho pravidelne podávala správy o politickej situácii, hodnotila pomery na Slovensku i v Thajsku a približovala neľahké položenie chudobných.

Zaujímali ju aj aspekty thajskej kultúry, napríklad že existuje kráľovský slovník, ktorý sa líši od bežného jazyka, a práve ten sa používa v liturgii. Už v roku 1995 upozorňovala na ničenie lesov, ktoré zapríčiňuje povodne a chudobní tak upadajú do ešte väčšej chudoby.

Na hraniciach s Mjanmarskom sa podľa jej slov konali najväčšie obchody s drogami. „Armáda berie stovky mladých na cvičenie. Je to lepšie ako ich mať napchatých v žalároch medzi vrahmi. Tiež začali ,náboženskú kúru‘, meditáciu, kde sa musí človek upokojiť, aby mal čas pokojne sa pozrieť do seba a vnímať následky pre seba i rodinu. Vraj majú dosť dobrý úspech. Pán Boh im pomáhaj.“

SVOJ ŽIVOT ZASVÄTILA CHUDOBNÝM V THAJSKU, NO NA SVOJU VLASŤ NEZABUDLA

NEČAKANÁ NÁVŠTEVA

Na Slovensko sa sestra Stanislava prvý raz dostala v roku 1968 – takmer po 40 rokoch. Jej návštevy sa opakovali v rokoch 1981, 1987, 1992 a 1997.

Na prelome rokov 1999 a 2000 ju svojou návštevou prekvapil brat Rudolf, ktorého do Ázie sprevádzal seminarista Martin Kramara. „Bývalý rektor za mnou prišiel a spýtal sa: ,Vieš po anglicky? Dobre, pôjdeš so mnou do Thajska.‘ Veľmi som tomu neveril, no on sa zakrátko objavil aj s letenkami,“ spomína na neopakovateľnú skúsenosť zo študentských čias súčasný generálny vikár Žilinskej diecézy.

Naposledy prišla sestra Stanislava do rodnej krajiny v Jubilejnom roku 2000. Doma oslávila 90. narodeniny a do večného domova vyprevadila sestru Augustínu. „Ešte pred návratom do Thajska sa vďaka svojmu bratovi Rudolfovi stretla vo Vatikáne s pápežom Jánom Pavlom II. On si ju pamätal zo svojej návštevy v Thajsku v roku 1984 a hneď živo zareagoval: ,Á, Slovenka z Thajska,‘“ spomína Štefan Bošnák.

ZOMRELA, TAK AKO ŽILA

Koncom roka 2002 sa sestra Stanislava podrobila operácii obličiek a počas rekonvalescencie jej praskla kosť na ruke. „Aké boli jej posledné hodiny, sme sa dozvedeli len telefonicky. Zomrela vraj tichučko, pokojne, pripravená na stretnutie s Pánom, tak ako žila po celý život.“