Špeciálne výkriky radosti pre dieťa

Kenská spoločnosť má vyše 42 rôznych etnických skupín a každá víta dieťa iným spôsobom. Väčšina komunít oznamovala nové narodenie špeciálnymi výkrikmi radosti, doba však mení aj tradície.
Roselyne Mwanza 19.05.2024
Špeciálne výkriky radosti pre dieťa

Africká matka z kmeňa Masajov nesúca svoje dieťa. Mnohé tradičné zvyky a rituály mali novonarodené dieťa chrániť pred chorobami a zlom. Snímka: www.istockphoto.com

Narodenie dieťaťa prináša so sebou silné emócie, radosť i bolesť. V každej kultúre sú s príchodom nového človeka spojené iné zvyky a rituály.

V niektorých kenských komunitách oholila babka novorodencovi hlavu, pričom použila vodu, v ktorej boli rozličné bylinky. Týmto úkonom mala od neho odohnať choroby a zlé znamenia.

MENO A INÉ ZVYKY

Aj to, ako dávali rodičia dieťaťu meno, sa líšilo od kmeňa ku kmeňu. U Kikujov dostával prvorodený syn meno po starom otcovi z otcovej strany a ďalšie deti po starých rodičoch z matkinej strany.

Kalendžinovia zasa deti pomenúvali v súlade s okolnosťami ich narodenia. Napríklad deti narodené cez deň pomenovali inak ako tie, ktoré sa narodili v noci.

OCHRANA DIEŤAŤA

Mnohé tradície spojené s narodením dieťaťa sa týkali ochrany novorodenca. V kmeni Luo bolo zakázané navštíviť novorodenca prvé dni po narodení, aby bol chránený pred zlými očami.

Návštevy novorodenca mali vlastné pravidlá. Ako prvé mohli prísť navštíviť matku a dieťa jej najmladšie sestry, ktoré zároveň priniesli rodine uvarené jedlo a pomáhali rodičke. S chlapcami mohli ísť rodičia von štyri dni po narodení, s dievčatami tri dni po narodení.

OSOBNÁ PIESEŇ

Samozrejme, mnohé tradície sa už väčšinou nepraktizujú, no niektoré aspekty týchto obradov a rituálov skúške času odolali. Masajovia napríklad zabíjali na počesť narodenia nového človeka ovečku. Luhyovia dodnes pri tejto príležitosti skladajú špeciálnu pieseň, ktorá sa potom spieva pri všetkých dôležitých výročiach, míľnikoch a úspechoch daného človeka. Kikujovia ešte vždy slávia narodenie dieťaťa prostredníctvom obradu nazývaného itega, počas ktorého sa zídu dávni priatelia matky, ale aj starých rodičov.

OSLAVA PLODNOSTI

Moja stará mama z matkinej strany usporiadala veľkú oslavu pre všetky svoje vnúčatá, aby oslávila plodnosť svojich detí. Táto ceremónia sa v kmeni Luhya tradične organizuje pre malé deti, ale u nás sa pripravovala, aj keď sme s bratrancami a sesternicami mali osemnásť rokov a viac.

Naša stará mama pracovala ako zdravotná sestra, bola veľmi zaneprázdnená, ale vždy hľadala vhodný čas, aby mohli prísť všetci.

SPOLOČENSKÉ ZMENY

Zmena tradícií spojených s narodením súvisí aj s transformáciou kenskej spoločnosti. Veľa mladých ľudí sa sťahuje za pracovnými príležitosťami do mestských oblastí. Tým sa oslabujú vzťahy v rodinách, pretože sa jej členovia už nenavštevujú tak často.

Keňa, podobne ako iné krajiny, čelí náročným ekonomickým podmienkam. Premieta sa to aj do šetrenia finančnými prostriedkami – ľudia na tradície a oslavy vynakladajú menej peňazí.

Posun v postojoch tiež spôsobil, že niektoré tradície stratili význam. Napríklad väčšina mladých ľudí už neverí, že dieťa ochorie, ak mu krátko po narodení neoholia hlavu. Niektorí mladí to stále dovoľujú len z úcty k rodičom a nie preto, že chcú dodržiavať tradície.

KRESŤANSTVO

Keďže v Keni žijú prevažne kresťania, dôležitou súčasťou príchodu na svet je krst. Kresťanstvo je pre Keňu stále mladé náboženstvo a je zaujímavé sledovať, ako ľudia spájajú pôvodné tradície a kresťanské obrady. Napríklad Kikujovia krstia dieťa až neskôr, nie hneď po narodení.

AUTORKA JE KENSKÁ PRÁVNIČKA.