Tigraj naďalej túži po pokoji a zmierení
„Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu,“ hovorí Žalm 68. Krajine s hlbokými kresťanskými koreňmi v náročnom konflikte zostáva už len nádej a dôvera, že Boh ju neopustí. Ilustračná snímka: profimedia.sk
Konflikt doteraz priniesol veľa obetí z radov civilných obyvateľov; z mnohých ľudí sa stali utečenci. Vyše 400-tisíc obyvateľov Tigraja trpí hladom. Dôsledkami vojny sú však zasiahnuté i ďalšie štyri milióny ľudí žijúcich v blízkosti regiónu Tigraj.
Dlhodobé napätie
Konflikt má predovšetkým politicko-etnické pozadie a je výsledkom dlhodobého napätia medzi etnickými federálnymi a etnickými nacionalistickými politikmi. Tigrajčania, ktorí tvoria päť percent obyvateľov krajiny, mali dlhé roky dominantné postavenie v etiópskej politike.
Keď sa v roku 2018 stal premiérom Abiy Ahmed z etnika Oromo, nastali v krajine reformy, ktoré Tigrajčania považovali za etnické čistky. Federálna vláda pre pandémiu koronavírusu presunula voľby z roku 2020 na rok 2021.
Už v septembri minulého roka však miestna vláda v Tigraji usporiadala voľby, ktoré mali byť prejavom vzdoru proti federálnym úradom. Odpoveďou bola invázia federálnej armády do oblasti Tigraj 4. novembra 2020.
Informujú aj Katolícke noviny
Situácia je o to bolestnejšia, že práve Adigratská eparchia v regióne Tigraj, ktorá je súčasťou Katolíckej cirkvi v Etiópii, je v inak pravoslávnej krajine baštou etiópskych katolíkov. Na jej čele je od roku 2002 biskup Tesfaselassie Medhin, ktorý má už viac ako desať rokov živý a intenzívny kontakt so Slovenskom.
Projekty v jeho eparchii podporuje kolednícka akcia Dobrá novina; v regióne pôsobili viacerí slovenskí dobrovoľníci a v roku 2017 biskup do našej krajiny zavítal osobne. Katolícke noviny uverejnili viaceré rozhovory s biskupom Tesfaselassieom Medhinom (2007, 2010, 2017) a priniesli i reportáže z Etiópie, ktoré približovali život miestnych obyvateľov.
Adigratský biskup sa už vyše roka nezúčastnil na zasadaní biskupov, pretože zostáva so svojimi ľuďmi a zo všetkých síl ich podporuje. Etiópski biskupi vo vyhlásení uisťujú o svojich modlitbách za región Tigraj a zdôrazňujú, že nikdy nie je neskoro zastaviť násilie.
Jedinou cestou pre dobro ľudí je podľa nich „naplniť požiadavky pravdy a spravodlivosti, poprosiť o odpustenie a odpustiť, obnoviť vzájomnú dôveru, uznať ostatných za našich bratov a sestry, bez ohľadu na to, kto sú a aké hlboké sú naše nezhody, a vyriešiť všetky rozdiely prostredníctvom dialógu a rokovaní“.