Veľká noc a nový rok v Thajsku

Songkran sa slávi 13. apríla a podobne ako naša Veľká noc je spojený s oblievaním.

Oslavy trvajú niekoľko dní a ulice bývajú plné ľudí s vedrami vody, hadicami či vodnými pištoľami. Na nikom vraj nezostane nitka suchá.

Symbolicky to vyjadruje očistu pred novým rokom, no posledné tri roky sa táto tradícia pre protipandemické opatrenia nepraktizovala.

Prekvapivé je, že to rešpektovali všetci obyvatelia a veselé novoročné sviatky prežili bez reptania v tichu.

KRÍŽOVÁ CESTA

V bangkockej štvrti Thonburu leží na brehu rieky Čao-Praja, pretekajúcej thajskou metropolou, najstaršia miestna farnosť Svätého kríža. V minulosti prichádzali ľudia do chrámu po vode a práve tak prišli do krajiny aj prví misionári.

Na rieke sa odohráva kus života obyvateľov Ázie – je zdrojom vody, obživy, obchodu, života.

Prvý kostol tam stál ešte v 19. storočí a farnosť je známa tradičnými pašiovými hrami. Každý rok prilákajú nielen desiatky kresťanov, ale aj budhistov.

Začína sa večer o siedmej pobožnosťou krížovej cesty. Jednotlivé zastavenia sa nachádzajú vonku v okolí kostola a okrem toho, že je horúco, pobožnosť sa v ničom nelíši od tej, ktorú poznáme u nás.

Dokonca aj melódia medzi meditáciami pripomína pieseň Stála Matka bolestivá.

Do ticha modlitby sa ozýva hluk mesta a hlasy pouličných predavačov. Po desiatom zastavení zastanú všetci pod krížom.

Na krajinu medzitým padla tma a scéna, ktorá sa otvára pred očami, zasahuje všetky zmysly.

Uprostred temnoty na brehu rieky, po ktorej sa plavia vysvietené loďky, stojí kríž. Visí na ňom Ježišova socha. Z obidvoch strán sa týčia kríže s lotrami, ktorých znázorňujú nehybní, no skutoční ľudia.

Z neba sa ozýva hrmenie, oblohu pretínajú blesky. Do tohto emotívneho obrazu zaznievajú zamyslenia o Ježišovom ukrižovaní, smrti a snímaní z kríža.

Snímanie z kríža je najdlhšia a najpôsobivejšia časť. Hoci všetko pôsobí trochu teatrálne a gýčovo, v skutočnosti ide o hlbokú meditáciu.

Dvaja muži pripevnia najskôr na kríž dve biele stuhy, pomocou ktorých neskôr snímu Ježišovo telo.

Po jednom odoberajú klince z rúk i nôh a pomaly ich odnášajú k soche Sedembolestnej Panny Márie. Zakaždým nasleduje modlitba.

Na záver prinesú k Božej Matke aj telo syna.

Obďaleč je Boží hrob s nádherným baldachýnom vyzdobeným živými kvetmi.

Šiesti muži položia Ježiša do hrobu a dajú naňho prikrývku uvitú z kvetov. Z hrobu sa šíri nádherná vôňa, pripomínajúca vzácne masti, ktorými natreli Kristovo mŕtve telo.

Modlitbou pri hrobe sa pobožnosť končí, no vojaci s kopijami zostávajú na stráži.

BIELA SOBOTA

Vo farnosti sv. Marka v Pathumthani severne od Bangkoku je rušno celý deň.

Dopoludnia chystajú ženy v kostole kvetinovú výzdobu a mladí uvarené veľkonočné vajíčka s peknou myšlienkou.

Podvečer sa vo veľkom kotle varí na ohni polievka. Okolo šiestej večer sa začnú schádzať ľudia na veľkonočnú vigíliu.

Miestny farár Adriano Pelosin má zo slávnosti veľkú radosť. Ovocím jeho deväťročnej neúnavnej práce je krst 18 detí i dospelých, medzi nimi niekoľkých budhistov.

Napriek tomu veľkoryso prenecháva vedenie obradov novokňazovi. Obrady trvajú takmer tri hodiny a po ich skončení dostáva každý veľkonočné vajíčko, paschu. Vonku sa koná spoločné agapé.

VEĽKONOČNÁ RADOSŤ

Sestry Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Ratchaburi na západe Thajska sú jednou z vetiev saleziánskych sestier.

Veľkonočná slávnosť v ich kostole je pokojná a dôstojná. Prekvapuje hlavne množstvo kandidátok, ktoré sa túžia stať súčasťou ich rehoľnej rodiny.

Oblečené sú v pekných uniformách, vlasy majú zopnuté do copu a ozdobené bielymi stuhami. Liturgiu sprevádzajú radostným spevom.

Na konci svätej omše predstaví sestra Agnes hostí, ktorí k nim zavítali, a každého obdaruje veľkonočným čokoládovým vajíčkom.

Po slávnosti sa sestry presunú na raňajky do jedálne. Podáva sa sýta polievka s mäsom, vnútornosťami, ryžou a vajíčkom uvareným namäkko.

Na stole je však omnoho viac lákavých dobrôt, nechýba ananás či mango. Vzápätí sestra Agnes prinesie zvláštne ovocie, z ktorého sa šíri ostrý zápach pripomínajúci zrejúci syr.

Durian je v Ázii považovaný za kráľa ovocia. Je príkro sladký, a keď sa uchováva v mrazničke, ako to robia sestry, jeho chuť sa ešte zintenzívni.

Hostiteľky sa potmehúdsky usmievajú a sú zvedavé na reakciu, ich predstavená však s nevôľou zmraští čelo.

Veľkonočná radosť sa ešte nekončí. Sestry túžia posolstvo zmŕtvychvstania odovzdať aj iným, preto niektoré odchádzajú do hôr na hraniciach s Mjanmarskom, aby potešili ľudí, ktorí potrebujú pomoc.