Venujeme sa starostlivosti o dušu i telo

Sestry z Kongregácie dcér sv. Františka Assiského začali v roku 2012 svoju misiu v južnej časti Albánska. Najskôr šesť rokov pôsobili v kúrii apoštolskej administratúry vo Vlorë, od decembra 2017 sú činné v meste Fier, kde prevzali misiu bratov minoritov.
Alena Šugárová 22.04.2021
Venujeme sa starostlivosti o dušu i telo

Lekárka Martina Jendraššáková vyšetruje tehotnú mamičku. Snímka: archív Aleny Šugárovej

So sestrami Julitou Chovancovou a Noemi Ždiľovou spolupracujeme s miestnym kňazom, staráme sa o dva kostoly a prípravu liturgie, podieľame sa na rôznych zbierkach na pomoc chudobným ľuďom.

Od januára 2020 v spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave prevádzkujeme ambulanciu všeobecného lekára.

Prevádzka ambulancie hlavne pre pandémiu a vybavenie niektorých potrebných dokladov ešte nefunguje celkom naplno, no v rámci možností tam prichádzajú rôzni pacienti od detí až po seniorov. Iných ľudí navštevujeme s lekárom priamo v ich domácnosti, keďže si mnohí nemôžu zaplatiť ani cestu k lekárovi.

Podarilo sa nám tak už pomôcť mnohým chudobným liečiť ich bežné, ako aj vážnejšie ochorenia a zlepšiť tak aspoň o kúsok kvalitu ich života. Najčastejšie prichádzajú ľudia so zažívacími problémami, bolesťami hlavy či popáleninami. Pravidelne navštevujeme niekoľko pacientov po rôznych nehodách a pomáhame im s rehabilitáciou.

Vďaka podpore sestier zo Slovenska, bratov minoritov a iných štedrých Slovákov sa sestrám a lekárom, ktorí sem prichádzajú pracovať, podarilo získať finančné prostriedky na dve operácie detí, operáciu bedrového kĺbu, opravu zubov, nové okuliare či načúvacie strojčeky do ucha.

Touto službou sa snažia sestry zároveň evanjelizovať a hovoriť o Bohu hlavne skutkami konkrétnej pomoci núdznym.

Zdravotná i sociálna pomoc

Miestni obyvatelia sú dosť chudobní a nemôžu si dovoliť niekedy ani základné zdravotné ošetrenie, preto túto pomoc veľmi vítajú. Pandémia COVID-19 situáciu chudoby v krajine ešte zhoršuje. Niekedy je v rodine len jeden pracujúci člen, ktorého príjmy nestačia ani na pokrytie základných životných potrieb.

Napríklad v zimnom období si málokto môže dovoliť doma kúriť. Mnohí však v tomto čase prišli aj o tento príjem.

Od októbra 2020 sme rozšírili činnosť o sociálny projekt. S finančnou pomocou od SlavakAid sme zriadili komunitné centrum pre deti a mládež z chudobných rodín a pre ženy. Dvakrát do týždňa prichádzajú mladí a deti na kurz anglického jazyka.

S učením angličtiny už v lete minulého roka začali misionári vyslaní VŠZaSP sv. Alžbety. Deti sa učia veľmi horlivo, keďže by si samy takýto kurz nikdy nemohli zaplatiť. Všeobecne je tu veľký záujem detí a mladých o štúdium, pretože základné školy ponúkajú len chabé vzdelanie.

Mnohé deti si už popri základnej škole platia kurzy matematiky, jazykov či informatiky, aby tak mohli pokračovať v štúdiu na stredných školách. Tam si už však musia kupovať všetky školské potreby vrátane kníh, na čo mnohé rodiny nemajú finančné prostriedky, a preto deti v štúdiu nepokračujú.

Miesto skutočného stretnutia

V komunitnom centre chceme postupne vytvoriť miesto, kde by sa mohli ľudia stretnúť a posilniť svoje postavenie prostredníctvom vlastnej iniciatívy i delením sa o získané zručnosti a znalosti. V dome je vytvorená dielňa na šitie, pletenie, kuchynský kútik na varenie a pečenie, pre deti detský kútik, vybavený hračkami a hrami na podporu ich rozvoja.

Komunitné centrum má byť bezpečným a pokojným miestom aj na šálku kávy počas priateľského rozhovoru alebo modlitby s nami, sociálnymi pracovníkmi alebo inými členmi komunity. Ľudia sú totiž dosť smutní, bez nádeje či radosti, určite poznačení rokmi krutého útlaku a prenasledovania a tiež veľkou chudobou.

Žiaľ, aj tu v úplnom rozbehnutí projektu bráni pandémia. Organizujeme tiež zbierky šatstva a vďaka dobrodincom zo Slovenska nakupujeme potraviny, ako je múka, olej, cestoviny, ktoré rozdeľujeme chudobným rodinám. Hoci sú ľudia chudobní, snažia sa pekne a čisto obliekať.

Veľký problém spočíva aj v tom, že si nevedia nájsť prácu, no sú aj takí, ktorí už stratili pracovné návyky. Tých sa usilujeme inšpirovať na akúkoľvek činnosť. Mnohí chudobní však, naopak, vedia byť veľmi štedrí a ochotne sa delia aj o to málo, čo majú.

A sú veľmi vďační za každú pomoc obyčajnej pozornosti, milého rozhovoru, spoločnej modlitby, ale i za materiálnu podporu.