Viera prežíva aj medzi troskami

Kresťania v  Sýrii to nemajú jednoduché. Diktátorský režim krajinu izoloval a takmer všetkých obyvateľov sužuje chudoba. Okolité arabské krajiny pomáhajú prevažne moslimom a kresťania sú odkázaní na pomoc Západu. Moslimovia i kresťania však spolunažívajú v mieri.

Obe náboženstvá majú v krajine hlboké korene a vzájomne sa rešpektujú. Konflikty vyvolávajú len radikálne skupiny. Kresťanské štvrte a kostoly sa však po skončení vojny opravujú pomalšie ako tie moslimské a kresťania, ktorí utiekli, nemajú veľkú motiváciu vrátiť sa tam, kde tvoria chudobnejšiu menšinu.

CENTRUM NÁDEJE

Trištvrte hodiny sme prechádzali autom pomedzi ruiny Damasku. Aj v tomto dvojmiliónovom meste funguje elektrina iba dve hodiny denne. Mnoho ľudí žije v nedôstojných podmienkach, v chlade a poškodených, plesnivejúcich budovách. Väčšina ľudí si zarába prácou v malých obchodoch alebo v službách.

Ide najmä o opravu áut, čistenie odevov či varenie pre miestne podniky. No aj na založenie služby či obchodu je potrebná finančná pomoc. Nadácia ACN ju poskytuje v spolupráci s dobročinnou kresťanskou organizáciou Hope Centre.

Ľudia sú ňou zaviazaní iba dočasne, aby si udržali motiváciu. Po dvoch či troch rokoch im bude mesačná splátka (asi 0,50 USD) odpustená a zvyšok peňazí dostanú darom, aby mohli pokračovať v zabezpečovaní živobytia.

Mladí ľudia nemajú v Sýrii mnoho príležitostí na zamestnanie a svoju budúcnosť si predstavujú za hranicami. Na druhej strane nechcú opustiť svojich rodičov a starých rodičov, ktorí sú často odkázaní na ich pomoc.

Nevládnych a chorých navštevujú aj kňazi a rehoľníčky, ako napríklad sestry z Kongregácie Božej Matky od lásky Dobrého pastiera, ktorej pomáhame odpovedať na životné potreby miestnych ľudí.

Dve sestry, ktorým pomáha 70 laikov, poskytujú psychologickú pomoc pre páry, jednotlivcov i rodiny, zabezpečujú potravu pre chudobných a organizujú katechézy či tábory pre deti.

Rodiny, ktoré sme navštívili, boli živým svedectvom o ťažkých následkoch vojny, ale i o obetavej láske sestier, ktoré im okrem materiálnej pomoci prinášajú nádej, ale aj povzbudenie.

Snímka: Miroslav Dzurech/ACN

DETI V OHROZENÍ

Navštívili sme aj katolícku školu Al Riaya, ktorú spravujú Milosrdné sestry sv. Jeanne-Antide Thouretovej. Vo vojne bola úplne zničená, no v roku 2021 sa ju podarilo zrekonštruovať a dnes ju navštevuje 1 450 žiakov.

Najchudobnejším deťom pomáha ACN s nákladmi na štúdium, inak by nebolo možné, aby sa vzdelávali. Ešte ťažšie to majú rodiny, v ktorých sa rodičia o svoje deti nemôžu starať vôbec.

Buď preto, že nemajú zdroje na ich výživu, alebo preto, že kvôli zabezpečeniu musia pracovať od rána do noci a nedokážu sa deťom venovať. Tieto deti žijú a vzdelávajú sa v špeciálnom zariadení, škôlke svätého Jozefa a na víkend môžu ísť späť k svojim rodičom.

Tí sa zatiaľ snažia s námahou opäť pre ne vybudovať zázemie. Sýriu ešte čaká mnoho práce. Potrebné je pomáhať s opravami domov, budov a kostolov, podporovať zdravotnícke zariadenia, zabezpečovať aj najzákladnejšie potreby ako lieky a potravinové balíčky.

Kňazi a rehoľníčky v Sýrii popritom všetkom myslia aj na duchovné a psychologické potreby ľudí a slúžia im zo všetkých síl. Teším sa na ďalšiu návštevu krajiny, ktorá je živým svedectvom o odhodlaní a sile viery človeka prežívajúcej aj medzi troskami.