Vykorisťovanie je skrytá funkcia smartfónov

Smartfóny a tablety naplno opantali náš život a získali si naše srdce. Ale pozor, za blikajúcimi obrazovkami, dokonalými obalmi a naleštenými kovovými plochami sa môže skrývať obrovské ľudské utrpenie a ekologická devastácia.
Martina Grochálová 10.07.2019
Vykorisťovanie je skrytá funkcia smartfónov

V našich smartfónoch či tabletoch sú ukryté vzácne kovy, ktorých ťažba je neraz spojená s ľudským utrpením. Snímka: flickr.com/Julien Harneis

Ten, kto chce spoznať odvrátenú tvár svojho smartfónu, mal by zájsť do Bolívie, Kolumbie, Konga alebo Číny. Tam, kde robotníci schádzajú do hlbokých šácht bez bezpečnostného výstroja, kde je prašno a horúco a kde chýba čerstvý vzduch i denné svetlo.

Kde ľudia stoja v čínskych fabrikách za pásmi bez ochranného oblečenia spolu s tisícmi ďalších až 16 hodín denne za plat, ktorý nestačí na živobytie. A na konci svojej cesty narazíme na obrovský vrch elektronického odpadu, ktorého veľká časť sa vyváža nelegálne.

A opäť ľudia – napríklad v Ghane, ktorí bez potrebnej ochrany pália elektronický odpad, aby vydolovali časť bohatstva, ktoré je v ňom ukryté. Získavať v Európe vzácne nerastné suroviny v priemysle z prístrojov každodennej spotreby sa zatiaľ ekonomicky nevyplatí.

Ťažba nerastných surovín v Bolívii 
Obchod s elektronickými produktmi je na vzostupe. Do roku 2020 budú mať na celom svete štyri miliardy ľudí počítač a päť miliárd mobilný telefón. Celosvetový obrat sa odhaduje na dva bilióny dolárov. Rozvíjajúca sa digitalizácia našej spoločnosti bude potrebovať čoraz viac nerastných surovín.

Nemecká agentúra pre nerastné suroviny DERA analyzovala spotrebu nerastných surovín pre 42 budúcich technológií. Výsledok? Spotreba lítia, vzácnych kovov, tantalu či germánia stúpne do závratných výšok. A pri všetkých týchto látkach je dnes recyklačná kvóta ešte vždy pod jedným percentom.

Ťažba nových nerastných surovín je zrejme omnoho lacnejšia – hlavne keď si nikto nerobí starosti o človeka a životné prostredie na mieste ťažby. Jaime Caichoca z okresu Oruro v Bolívii pozná problémy z vlastnej skúsenosti. „Našu pitnú vodu sústavne znečisťujú ťažké kovy. Veľký počet zdeformovaných mláďat lám a kráv hovorí jasnou rečou.“

Konfliktné minerály

Ako konfliktné minerály sa označujú tie nerastné suroviny, ktoré sa ťažia v oblastiach, kde prebiehajú ozbrojené konflikty, pretože práve tie sú často podporované z ťažby vzácnych kovov. Za najmarkantnejšie rizikové oblasti na svete sa považuje Konžská demokratická republika či oblasť Veľkých jazier. Len v Afrike prebieha 27 konfliktov, ktoré nejakým spôsobom súvisia s nerastnými surovinami. Najčastejšie používanými nerastnými surovinami na výrobu elektronických zariadení sú: cín, volfrám, tantal a zlato. V roku 2017 schválil Európsky parlament nariadenie, z ktorého vyplýva pre dovozcov prísna kontrola dodávateľov.

Ani jeden z 300 banských podnikateľov v jeho rodisku sa nezaujíma o životné prostredie. Štátne orgány nič nevidia. Lepšie sú nevhodné pracovné miesta a znečistená príroda ako zástupy nezamestnaných. Zisk z nerastných surovín putuje medzinárodným koncernom.

Bolívijská vláda sa pokúsila vzoprieť proti koncernom a vyjednať nové zmluvy. Napriek tomu tvorí suma za dane, licenčné poplatky a ďalšie položky iba deväť percent z ceny požadovaných nerastných surovín.
 
Máme to v rukách 
Pri výrobe prístrojov a ich komponentov sa používajú vysoko jedovaté látky a látky zapríčiňujúce vznik rakoviny, ako napríklad benzol, ktorý je v Európe už dlhšie zakázaný. Tie majú katastrofálny vplyv na zdravie robotníkov.

Navyše jestvujú správy o povinnej praxi študentov, ktorí študujú úplne iné odbory, v závodoch na výrobu elektroniky. Za minimálnu mzdu a prakticky bez akýchkoľvek sociálnych istôt musia ťahať dlhé zmeny – aj nočné, aby znížili náklady na výrobu našich digitálnych prístrojov.

Čo teda robiť? Nevieme si predstaviť, že by smartfóny, tablety a laptopy zmizli z nášho života. Kto chce žiť bez nich, nech prvý hodí kameň – kto nechce, mal by navždy mlčať? Podobne ako pri všetkých chúlostivých problémoch globálnych rozmerov nejestvujú rýchle riešenia.

Robiť sa však niečo dá, jednoducho a účinne – používať čo najdlhšie smartfóny a všetky elektronické zariadenia a potom ich odovzdať na recykláciu. Dôkladná recyklácia použitých zariadení umožní, aby sa nerastné suroviny naďalej využívali.

Doteraz ešte nejestvuje férovo vyrobený mobil, ale existujú podnikatelia, ktorí sa starajú o ekologický dizajn, čistú produkciu, udržateľnosť, opraviteľnosť a likvidáciu odpadu.

Holandský výrobca Fairphone vsadil na trvanlivý dizajn, modulovú štruktúru a možnosť opravy. Zároveň sľubuje vhodné pracovné podmienky, ako aj spracovanie takzvaných nekonfliktných minerálov a fair trade zlata. No aj pri fairfóne netreba zabúdať: „Najférovejší mobil je ten, ktorý už vlastníš.“