Otázka spôsobu prijímania Eucharistie je zdanlivo jednoduchá, no pritom zložitá. Dotýka sa jej totiž nielen Pánov príkaz a jeho naplnenie, ale aj úcta k Eucharistii, jej zodpovedajúca praktická stránka rozdávania svätého prijímania a napokon historické pozadie celej veci.

Nájsť v týchto mesiacoch v mediálnom priestore nejaké pozitívne správy je ako hľadať ihlu v kope sena. Hodilo by sa, keby k nám prišli novodobí Cyril a Metod, ktorí našim predkom pred vyše 1100 rokmi ponúkli evanjelium – tú najkrajšiu správu zo všetkých.

Konečne je tu obdobie prázdnin a dovoleniek. Dočkali sme sa. A musím povedať, že ich potrebujeme všetci, rodičia i deti. Dištančné vzdelávanie bolo síce fajn a pred takými 20 rokmi by nebolo vôbec možné, ale zároveň to bolo veľmi vyčerpávajúce obdobie pre všetkých.

Samovražda ako fakt vždy existovala. V našej dobe sa tento fenomén nielen rozšíril, ale neraz naberá nové formy a významy. Postoj Cirkvi k tejto téme je však jednoznačný.

Prelomu júna a júla dominuje sviatok apoštolov Petra a Pavla. Práve o nich píše v Duchovnej obnove verbista Marek Vaňuš, SVD. „Hoci Peter i Pavol zastávali rozdielnu víziu ohlasovania evanjelia, obaja boli vnútorne otvorení načúvať Božiemu hlasu v slove Písma a v osobnej skúsenosti.“