Milí čitatelia, toto číslo Katolíckych novín je plné krásnych myšlienok o slobode. Aj o jej hraniciach a neslobode. Nájdete ich najmä v ankete (s. 3, 8) a v rozhovore s biskupom Viliamom Judákom (s. 4 – 5). Pre mňa osobne je silným svedectvom o vnútornej slobode životný príbeh roky väzneného Silvestra Krčméryho (s. 14 – 15).

Slobodu si predstavujeme ako slobodu prejavu, vyjadrovania alebo aj ako slobodu vierovyznania. Iný pohľad na slobodu sa týka ekonomiky a podnikania, ktoré nám otvárajú možnosti sebarealizácie. Významný pocit slobody je tiež spojený s oslobodením sa od strachu, napríklad z fyzického ohrozenia. Dalo by sa zhrnúť, že slobodní sme, keď necítime žiadne obmedzenia – či už fyzické, duševné, alebo emocionálne.

Chudobný by som bol, keby som nemohol ani len sľúbiť, hovorieval nám otec, keď sme o niečo prosíkali. Že často zostalo len pri tých sľuboch, bolo už druhoradé. Nejako podobne to funguje aj v našich životoch. Tiež si možno pri Misijnej nedeli či v predvianočnom období vstupujeme do svedomia a myslíme na to, ako sa o čosi viac podeliť. No po emocionálnom vytriezvení to hneď aj mnohokrát zavrhneme. Veď účty, poplatky a k tomu drahota.