Nedeľné homílie

Súčasný pápežský almužník kardinál Konrád Krajewski počas jednej z peších pútí do Čenstochovej hovoril o tom, že „evanjelium nemá byť švédskym stolom, z ktorého si vyberám iba to, čo mi chutí, a ostatného sa ani nedotknem. Evanjelium musím prijímať celé.“

Kým u Matúša sa predávajú dva vrabce za halier, u Lukáša je to päť vrabcov za dva haliere. Je to síce zanedbateľný rozdiel, ale jasne poukazuje na to, že ak v Božích očiach má cenu aj jeden obyčajný vrabček, o čo skôr človek, ktorému Boh „spočítal aj všetky vlasy na hlave“.

Evanjelium o veľkej žatve a nedostatku robotníkov počúvame opäť v čase, keď sa predstavujú tváre nových kňazov, vstupujúcich do žatvy ľudských duší. Oveľa intenzívnejšie to prežívajú tí, ktorí ich osobne poznajú a najlepšie vedia, čo sa skrýva za týmito tvárami v Katolíckych novinách alebo na spomienkových obrázkoch.

Pri rôznych recepciách, banketoch a podobných stolovaniach sa často vytvára „uzavretá spoločnosť“ s pozvanými hosťami a dohodnutými pravidlami, takže sa tam nemôže objaviť hocikto.

Opäť sme sa cez veľkonočné nedele dostali k najväčšiemu tajomstvu našej viery, ktoré možno vložiť do rovnice: 1 = 3 a 3 = 1. Jeden Boh v troch osobách a trojica osôb v jednom Bohu. Priznajme si však, že sme už niekedy uvažovali nad tým, či bolo potrebné takto „zaťažiť“ našu vieru, v ktorej – nech už túto pravdu vykladáme podľa najnovšej alebo najstaršej teológie – aj tak skončíme pri slove tajomstvo.