Nedeľné homílie

Táto prvá septembrová nedeľa prinesie so sebou trochu viac stresu a napätia, keďže najbližším pondelkom sa pre mnohých začnú opäť školské povinnosti spojené nielen s učením, ale aj s určitým odriekaním. Viem si predstaviť, koľkí by najradšej tieto dni úplne zrušili alebo preskočili.

S Ježišom a jeho učeníkmi vstupujeme do Cézarey Filipovej. Dal ju postaviť tetrarcha Herodes Filip a pomenoval ju s úctou voči rímskemu cisárovi (Cézarovi) a s pamiatkou na svoje meno (Filip). Tak ju odlíšil od Cézarey Prímorskej, ktorú postavil jeho otec Herodes Veľký.

Nielen každá veta, ale aj každé slovo v Písme má svoj veľký význam a chce nám niečo dôležité oznámiť. Napríklad miesto uzdravenia posadnutého dievčaťa. Odohralo sa za hranicami Svätej zeme, blízko najbohatších blízkovýchodných prístavných miest Týru a Sidonu.

Pred pár týždňami ma zaujala informácia od súčasných vedcov, ktorí tvrdia, že človek preskúmal už takmer sto percent z povrchu Mesiaca a Marsu, ale iba päť percent z hlbočín morí a oceánov. A tak si položili otázku, čím to je, že vzdialené planéty spoznávame viac a lepšie ako to, čo máme pod nohami. Odpoveď bola nejednoznačná.

Každoročne dvakrát vystupujeme cestou evanjelia na vrch premenenia nášho Pána. Tento rok to bolo 5. marca počas Druhej pôstnej nedele a druhýkrát túto nedeľu, 6. augusta, na sviatok Premenenia Pána. Mnohí sme sa dožili tohto dňa, ale nie všetci rovnako. Niektorí z nás už uvideli Pána ako trojica apoštolov. Teda tak, ako počas svojho pozemského života nikdy predtým. Spomeňme si na nich v modlitbách. Kráčanie životom sa skutočne podobá výstupu na vrch Tábor. Vystupujeme spolu s Ježišom a pritom si ani neuvedomujeme, s kým kráčame. Až do chvíle, keď prídeme do cieľa a začneme ho vidieť v inom svetle.