Návštevou pápeža duchovné míľniky šaštínskej Piety ožijú

Šaštín je pútnické miesto s Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má výsadu národnej svätyne. V dvojvežovej bazilike s priľahlým kláštorom je na hlavnom oltári milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie. Nahliadnime do časovej súslednosti úcty k šaštínskej Piete.

Peter Slovák 15.09.2021
Návštevou pápeža duchovné míľniky šaštínskej Piety ožijú

Začiatky úcty k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne siahajú v historických kronikách až do 16. storočia. Snímka: Peter Zimen

Začiatky úcty k Sedembolestnej Panne Márii nájdeme v historických kronikách už z roku 1564. Tie zaznamenali udalosti súvisiace so šľachtickou rodinou, ktorá vlastnila šaštínske panstvá.

Sľub Panne Márii

Zemepán Imrich Czobor bol náruživým poľovníkom, ktorý tiež často hýril. Jeho zbožná manželka Angelika Bakičová si pri tomto jeho počínaní veľa vytrpela. Keď raz manželovi jeho skutky vyčítala, gróf dal zastaviť koč a v hneve vystrčil svoju manželku i s komornou na priľahlých poliach.

Angelika s prežívanou bolesťou padla na kolená a začala sa modliť za svojho muža. Zaumienila si, že sa bude často za neho modliť, a ak sa zmení, na mieste, kde ju vyhodil z koča, na počesť Sedembolestnej Panny Márie dá postaviť sochu. Tak sa i stalo. Grófka Bakičová na znak vďaky za vyslyšanie dala z hruškového dreva vyhotoviť 85 centimetrov vysokú a 91 centimetrov širokú plastiku Sedembolestnej Panny Márie v náručí s Kristom zveseným z kríža. Na pamätnom mieste ju umiestnili na trojhranný stĺp, neskôr tam vybudovali kaplnku.

Svoje miesto našla vo veľkolepom chráme

Pre časté nájazdy Tatárov a Turkov sochu v roku 1654 presunuli do Kaplnky sv. Imricha v blízkom kaštieli, aby nedošlo k jej poškodeniu. Do kaplnky sa socha vrátila v roku 1710. Na začiatku ju uctievala iba grófska rodina a ich služobníctvo. Panna Mária zahŕňala na tomto mieste svojich ctiteľov nielen duchovnými milosťami, ale i telesnými uzdraveniami. Keď sa ľudia postupne o tom dozvedali, začali ju čoraz častejšie navštevovať.  

Za účasti početného zastúpenia duchovenstva a množstva veriacich (odhaduje sa na 20-tisíc) sochu Sedembolestnej Panny Márie 10. novembra 1732 vyhlásili za milostivú a dovolili k nej verejnú úctu.

V roku 1733 ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy (1664 – 1745) zveril šaštínsku pútnickú sochu spolu s kaplnkou pavlínom. Rehoľníci sa podujali postaviť pútnický chrám i kláštor. Chrám za prítomnosti cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov 12. augusta 1762 vysvätil ostrihomský arcibiskup František Barkóci (1710 - 1765). Sochu 15. augusta slávnostne preniesli na hlavný oltár a v trojhrannej kaplnke umiestnili obraz Sedembolestnej Panny Márie.

Pápež Pius XI. vyhlásil 2. apríla 1927 Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. V roku 1964 pri príležitosti 400. výročia uctievania sochy pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej na baziliku.

Okrem návštevy sv. Jána Pavla II. v roku 1995 ďalším míľnikom, ktorý bude sprevádzať pútnické miesto a mislostivú sochu Sedembolestnej Panny Márie, bude návšteva pápeža Františka. Matka Božia, oroduj u svojho Syna za neho.