Aj pohŕdanie a urážanie môžu byť vraždou

Streda 17. októbra vo Vatikáne už tradične patrila generálnej audiencii Svätého Otca Františka. Na stretnutí s veriacimi z celého sveta pápež pokračoval v uvažovaní nad piatym Božím prikázaním Nezabiješ.
VN SK 22.10.2018
Aj pohŕdanie a urážanie môžu byť vraždou

Na generálnej audiencii bol prítomný aj reykjavícky biskup Dávid Bartimej Tencer OFMCap. Snímka: profimedia.sk

„Už sme zdôraznili, ako sa toto prikázanie zjavuje, že v očiach Boha je ľudský život vzácny, posvätný a nedotknuteľný. Nikto nesmie pohŕdať životom druhých alebo svojím vlastným. Človek totiž nesie v sebe Boží obraz a je objektom jeho nekonečnej lásky, nech bol povolaný k životu za akýchkoľvek podmienok.“

Aj pohŕdanie môže zabiť
„Ježiš potvrdzuje, že pred Božím súdom je aj hnev na brata istou formou zabitia. Preto apoštol Ján napísal: ,Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah’ (1 Jn 3, 15).

Ale Ježiš nezostáva len pri tomto, ale podľa rovnakej logiky dodáva, že aj urážka a pohŕdanie môžu zabiť. A my sme zvyknutí urážať, je to tak. A berieme to ako dýchanie.

A Ježiš nám hovorí: Zastav sa, lebo urážka ubližuje, zabíja. Pohŕdanie: Nuž ja... týmito ľuďmi pohŕdam. A toto je jedným zo spôsobov zabitia dôstojnosti človeka.

Bude pekné, keď nám toto Ježišovo učenie vstúpi do mysle a do srdca a každý z nás povie: Nebudem viac nikoho urážať. Bolo by to pekné predsavzatie, lebo Ježiš nám hovorí: Pozri, ak pohŕdaš, ak urážaš, ak nenávidíš, toto je vražda.

Žiaden ľudský zákon nekladie na jednu úroveň také rozdielne činy prisudzujúc im rovnaký stupeň rozsudku. A Ježiš dôsledne pozýva dokonca prerušiť obetu v chráme, ak si spomenieme, že brat je na nás urazený, aby sme ho išli nájsť a zmierili sa s ním.

Aj my, keď ideme na svätú omšu, máme mať tento postoj zmierenia sa s ľuďmi, s ktorými sme mali problém. Aj ak sme o nich zle zmýšľali, znevážili sme ich.

Neraz však i vtedy, keď čakáme na kňaza, kým začne omšu, klebetí sa a hovorí zle o druhých. Nuž toto sa robiť nemá. Pomyslime na závažnosť urážky, na závažnosť pohŕdania, na závažnosť nenávisti. Ježiš ich dáva do jedného radu so zabitím.“

Ľahostajnosť zabíja
„Čo chce povedať Ježiš rozšírením oblasti piateho prikázania až do tohto bodu? Človek má život, ktorý je ušľachtilý, veľmi citlivý, a vlastní isté skryté ja, ktoré nie je menej dôležité než jeho fyzické bytie.

Vskutku na ranenie nevinnosti dieťaťa stačí jedna nemiestna veta. Na zranenie ženy môže stačiť jedno chladné gesto. Na zlomenie srdca mladého človeka stačí odoprieť mu dôveru.

Na zničenie človeka ho stačí ignorovať. Ľahostajnosť zabíja. Je to ako povedať druhému: Ty si pre mňa mŕtvy, lebo si ho zabil vo svojom srdci. Nemilovať je prvý krok k zabitiu, a nezabiť je prvý krok k láske.

Na začiatku Biblie čítame tú hroznú vetu vychádzajúcu z úst prvého vraha Kaina po tom, ako sa ho Pán opýtal, kde je jeho brat. Kain odpovedá: ,Neviem. Či som ja strážca svojho brata?’ (Gn 4, 10).

Takto hovoria vrahovia: Mňa sa to netýka, to je tvoja vec a podobne. Pokúsme sa odpovedať na túto otázku: sme my strážcami našich bratov? Samozrejme, že nimi sme! Navzájom sme si strážcami. A toto je cesta života, cesta nezabitia.“

Všetci potrebujeme odpustenie
„Ľudský život potrebuje lásku. A aká je autentická láska? To je tá, ktorú nám ukázal Ježiš, čiže milosrdenstvo. Láska, bez ktorej sa nezaobídeme, je tá, ktorá odpustí, ktorá prijme toho, kto jej urobil zle.

Nikto z nás nemôže prežiť bez milosrdenstva, všetci potrebujeme odpustenie. Všetci. Čiže, ak zabiť znamená zničiť, potlačiť, eliminovať niekoho, tak potom nezabiť chce povedať: starať sa,  doceniť, zahrnúť. A aj odpustiť.

Nikto sa nemôže klamať mysliac si: Som v poriadku, pretože nerobím nič zlé. Od muža alebo ženy sa žiada viac. Je tu to dobro, ktoré nám treba konať a je pripravené pre každého jedného z nás, každý máme to svoje, ktoré nás robí tým, kým sme, až do hĺbky.

Nezabiť je výzvou k láske a k milosrdenstvu, je volaním žiť tak ako Pán Ježiš, ktorý dal život za nás a pre nás vstal z mŕtvych. Pred časom sme tu na námestí všetci spoločne opakovali výrok jedného svätca.

Možno nám to pomôže: ,Nerobiť zlo je dobré. Ale nerobiť dobro nie je dobré.’ Vždy musíme konať dobro. Nezastaviť sa.

On, Pán, svojím vtelením posvätil našu existenciu, on jej svojou krvou dal nevyčísliteľnú hodnotu, on je ,pôvodca života’ (Sk 3, 15), vďaka ktorému každý je darom od Otca.

V ňom, v jeho láske silnejšej ako smrť a z moci Ducha, ktorého nám Otec darúva, môžeme prijať Božie slovo Nezabiješ ako tú najdôležitejšiu a základnú výzvu: Nezabiješ teda znamená povolanie k láske.