Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo

Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Evanjelia podľa Lukáša: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 36 - 38).

Milosrdenstvo
„Dnes sa pristavíme pri piatom blahoslavenstve, ktoré hovorí: ,Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo’ (Mt 5, 7). Toto blahoslavenstvo má jednu osobitosť. Je to jediné z blahoslavenstiev, v ktorom sa príčina šťastia a jeho ovocie zhodujú: milosrdenstvo. Tí, čo praktizujú milosrdenstvo, nájdu milosrdenstvo, budú zahrnutí milosrdenstvom.

Táto téma vzájomnosti odpustenia nie je prítomná len v tomto blahoslavenstve, ale v evanjeliu ju nachádzame opakovane. Ako ináč by to mohlo byť? Milosrdenstvo je samotným Srdcom Boha!

Ježiš hovorí: ,Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám’ (Lk 6, 37). Vždy tá istá vzájomnosť. A Jakubov list potvrdzuje, že ,milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom’ (Jak 2, 13).

No predovšetkým v Otčenáši sa modlíme: ,Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom’ (Mt 6, 12); a táto žiadosť sa ako jediná opakuje na záver: ,Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy’ (Mt 6, 14 - 15; porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi - KKC, 2838).

Sú tu dve veci, ktoré nemožno oddeľovať: odpustenie dané a odpustenie prijaté. Mnoho ľudí však má ťažkosti, nedokážu odpustiť.

Veľakrát je prijaté zlo také veľké, že dokázať odpustiť sa nám zdá, akoby vyštverať sa na vysokánsky vrch – nesmierna námaha. A niekto si povie: nedá sa to, toto jednoducho nejde.“

Nájdime milosrdenstvo
„Táto skutočnosť vzájomnosti milosrdenstva poukazuje na to, že potrebujeme obrátiť perspektívu naopak. Sami to nedokážeme, žiada si to Božiu milosť, musíme o ňu prosiť.

Veď ak piate blahoslavenstvo sľubuje, že nájdeme milosrdenstvo, a v Otčenáši prosíme o odpustenie vín, znamená to, že sme v zásade dlžníkmi a nutne potrebujeme nájsť milosrdenstvo!
Všetci sme dlžníkmi. Všetci.

Voči Bohu, ktorý je taký veľkodušný, i voči bratom. Každý človek vie, že nie je takým otcom, manželom či bratom, akým by mal byť; takou matkou, manželkou či sestrou, akou by mal byť. V živote sme všetci v deficite. A potrebujeme milosrdenstvo. Vieme, že aj my sme spáchali zlo, vždy niečo chýba z dobra, ktoré sme mali vykonať.

Avšak práve táto naša chudoba sa stáva silou na odpustenie! Sme dlžníkmi, a ak sa nám nameria takou mierou, akou meriame druhým, ako sme to počuli v úvode, potom sa nám oplatí rozšíriť mieru a prepáčiť dlhy, odpustiť. Každý musí pamätať na to, že potrebuje odpúšťať druhým, že sám potrebuje odpustenie a trpezlivosť.

Toto je tajomstvo milosrdenstva - odpúšťaním je nám odpustené. Preto nás Boh predchádza a odpúšťa nám on ako prvý. Prijatím jeho odpustenia sa aj my stávame schopnými odpúšťať.

Tak sa naša vlastná bieda a nedostatok spravodlivosti stávajú príležitosťou, aby sme sa otvorili pre nebeské kráľovstvo, pre väčšiu mieru, pre mieru Božiu, ktorou je milosrdenstvo.“

Milosrdenstvo ako cieľ kresťana
„Ak nás celé naše kresťanstvo nevedie k milosrdenstvu, pomýlili sme si cestu, pretože milosrdenstvo je jediný skutočný cieľ každej duchovnej cesty. Ono je jedným z najkrajších plodov lásky k blížnemu.

Pamätám si na voľbu tejto témy počnúc už od prvého Anjel Pána, ktorú som ako pápež mal predniesť: milosrdenstvo. A toto sa mi veľmi hlboko vrylo ako posolstvo, ktoré by som ako pápež mal vždy vydávať; posolstvo, ktoré tu musí byť každodenne: milosrdenstvo.

A v ten deň som veľmi silno pocítil, že toto je posolstvo, ktoré mám vydávať ako rímsky biskup: milosrdenstvo, milosrdenstvo, prosím vás, odpustenie.

Milosrdenstvo Boha je naše oslobodenie a naše šťastie. My žijeme z milosrdenstva a nemôžeme si dovoliť byť bez milosrdenstva, ktoré je ako vzduch na dýchanie. Sme príliš úbohí na to, aby sme si kládli podmienky; potrebujeme odpúšťať, pretože potrebujeme, aby nám bolo odpustené.“