Dajme sa premôcť Kristovým pokojom

Ježiš nesie naše rany, ktoré sú našimi dvojnásobne, „pretože sme mu ich spôsobili my, naše hriechy, tvrdosť nášho srdca, bratovražedná nenávisť“.

Tieto rany sú však nezmazateľnou pečaťou jeho lásky k nám, sú znakmi zápasu, ktorý zbraňami lásky pre nás vyhral. Svätý Otec prosil veriacich, aby si nezvykli na vojnu a hlasno volali po mieri, nech toto volanie počujú zodpovední predstavitelia všetkých národov sveta.

Práve tunajší vojnový konflikt nás má urobiť „pozornejšími aj voči iným situáciám napätia, utrpenia a bolesti“, nielen tým európskym. „Uprostred vojny nechýbajú ani povzbudenia, ako sú otvorené dvere mnohých rodín a komunít, ktoré prijímajú utečencov.

Nech sa tieto početné skutky lásky stanú požehnaním pre naše spoločnosti, ktoré sú niekedy degradované toľkým sebectvom a individualizmom.“ V závere posolstva vyzval: „Dajme sa premôcť Kristovým pokojom! Mier je možný, mier je potrebný, mier je prvoradou zodpovednosťou všetkých!“