Ja podám ruku a ty ju podaj mne

Cestou k pódiu pozdravoval pápež František prítomných pútnikov. Po úvodnom prežehnaní lektori prečítali úryvok z Knihy proroka Izaiáša v svetových jazykoch. Počas čítania prišli k Svätému Otcovi dve deti, ktoré pritiahol bližšie, podaroval im ruženec a dievčatku pri odchode s úsmevom zakýval.

Nachvíľu dal bokom pripravený príhovor a zareagoval: „Deti, ktoré prišli ku mne, si nepýtali povolenie. Nehovorili joj, mám strach. Prišli. Takí musíme byť aj my k Bohu: priami, spontánni. On na nás stále čaká. Aj mne urobilo dobre vidieť dôveru týchto detí. Sú príkladom, že sa môžeme slobodne priblížiť k Bohu.“

Po mohutnom potlesku začal Svätý Otec hovoriť o apoštolskej ceste do Bahrajnu. Poďakoval sa kráľovi a miestnej komunite za prijatie a všetkým organizátorom za priebeh, aby „aj pápežova návšteva dopadla dobre“.

DIALÓG

Na otázku, prečo si vybral krajinu s islamskou väčšinou, Svätý Otec odpovedal tromi slovami: dialóg, stretnutie, cesta.

Povedal, že to bola dlhovytúžená cesta a motívom bolo pozvanie na fórum o dialógu medzi Východom a Západom. „Dialóg slúži na objavovanie bohatstva tých, ktorí patria k iným národom, iným tradíciám, iným vieram.“

Návšteva súostrovia Bahrajn, ktoré pápež František nepoznal, mu pomohla pochopiť význam zbližovania. Jednotlivé ostrovy nie sú ďaleko od seba a sú „pozvaním približovať sa k sebe, nie izolovať sa“.

Na zachovanie mieru je nevyhnutná blízkosť a dialóg, ktorý prirovnal ku kyslíku mieru. Dodal, že pokoj treba budovať v malom, teda v rodine. Potom treba prekročiť vlastné hranice, otvoriť si srdce a myseľ a pestovať „úctu k celému ľudstvu“.

STRETNUTIE

„Dialóg bez stretnutia nejde.“ Bahrajnské fórum o ľudskom spolunažívaní vyzvalo na cestu stretávania. „Ako veľmi sa potrebujeme stretať.“

Konflikty, medzi ktorými pápež František vymenoval vojnu na Ukrajine či v Sýrii, hlad v Jemene či v Mjanmarsku, sa nikdy nevyriešia zbraňami, ale dialógom a zbližovaním. Svätý Otec ukázal na deti, ktoré si medzitým sadli k jeho nohám, a vážne zdôraznil, že vojny ničia ľudstvo.

V Bahrajne sa pápež František stretol s viacerými jednotlivcami i komunitami a viackrát počul túžbu, že „kresťania a moslimovia by sa mali viac stretávať, nadväzovať pevnejšie vzťahy a brať si ich viac k srdcu“.

Typickým východným zvykom je pri pozdrave priložiť si ruku k srdcu. Aj Svätý Otec to robil, aby si „otvoril srdce“ pre tých, čo stretal, pretože „bez prijatia zostáva dialóg prázdny“.

CESTA

Na cestu, na ktorej máme budovať „bratstvo v mene Abraháma pod milosrdným pohľadom Boha pokoja“, sme pozvaní všetci. Bratské vzťahy budú podľa Svätého Otca prekvitať, ak sa budeme spoznávať a zaujímať jeden o druhého.

„Ja podám ruku,“ naznačil gestom pápež František, „ale musí aj z druhej strany niekto podať ruku mne.“