Musíme prijať vlastnú slabosť

„V Kristovi naša krehkosť nie je viac prekliatím, ale miestom stretnutia sa s Otcom a zdrojom novej sily zhora“ – aj týmito slovami sa prihovoril pápež František pútnikom na generálnej audiencii 8. augusta vo Vatikáne. V katechéze sa znovu venoval Desatoru Božích prikázaní a téme modlárstva.
08.08.2018
Musíme prijať vlastnú slabosť

Na generálnej audiencii sa pápež pozdravil aj s britským hudobníkom Stingom (66) a jeho manželkou, herečkou Trudie Stylerovou (64). Snímka: profimedia.sk

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Knihy Exodus: „Pán hovoril Mojžišovi: ,Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny´“ (Ex 32, 7 - 8).

Púšť, neistota a nijaké záruky
„Všimnime si modlu par excellence – zlaté teľa, o ktorom hovorí Kniha Exodus (32, 1 - 8). Táto epizóda má presný kontext – púšť, kde ľud čaká na Mojžiša, ktorý vyšiel na vrch, aby od Boha prijal usmernenia,“ začal katechézu Svätý Otec a hneď položil otázku: „Čo je to púšť?

Je to miesto, kde kraľuje nestálosť a neistota – veď v púšti nič nie je – chýba tam voda i jedlo, chýba tam útočisko. Púšť je obrazom ľudského života, ktorého podmienky sú neisté a ktorý nemá žiadne nedotknuteľné záruky.

Táto neistota v človeku vzbudzuje primárne úzkosti, ktoré Ježiš spomína v evanjeliu: ,Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme?´ (Mt 6, 31). Sú to primárne úzkosti. A púšť tieto úzkosti vyvoláva.“

Sprav nám vodcu, daj nám lídra
Podľa slov pápeža Františka sa na púšti deje niečo, čo dáva podnet na modlárstvo. „Mojžiš nezostupuje z vrchu“ (Ex 32, 1). „Zostal tam 40 dní a ľud prišiel o trpezlivosť.

Chýba mu ,referenčný´ bod, ktorým bol Mojžiš – líder, hlava, vodca dodávajúci istotu, a to sa stáva neznesiteľným. A tak ľud žiada o viditeľného boha – toto je pasca, do ktorej ľud upadá; boha, s ktorým by sa mohol stotožniť a vďaka nemu sa orientovať. A hovorí Áronovi: ,Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami!´ (Ex 32, 1), teda: sprav nám vodcu, daj nám lídra.“

Ľudská prirodzenosť, aby unikla neistote – tou neistotou je tu púšť – hľadá náboženstvo typu „urob si sám“. V tejto súvislosti pápež František uviedol: „Ak sa Boh nedáva vidieť, urobíme si boha na našu mieru.

,Pred modlou nehrozí možnosť povolania, ktoré by vyzývalo zanechať vlastné istoty, pretože modly majú ústa, ale nehovoria (Ž 115, 5). Takto vidíme, že modla je zámienkou, aby sme do stredobodu všetkého postavili samých seba a uctievali dielo svojich rúk´ (encyklika Lumen fidei, 13).“

Pokušenia všetkých čias
Svätý Otec vysvetlil aj dvojitý význam, aký malo teľa v minulosti na starovekom Blízkom východe: „Na jednej strane predstavovalo plodnosť a hojnosť, na druhej strane energiu a silu.

No najmä - je zo zlata, pretože zlato je symbolom bohatstva, úspechu, moci a peňazí. Toto sú tie veľké idoly: úspech, moc a peniaze. Sú to pokušenia všetkých čias!

Zlaté teľa je symbolom všetkých túžob, ktoré nám dávajú ilúziu slobody, no, naopak, nás zotročujú, pretože modla vždy zotročuje. Okúzli ťa a ty ideš – je to ako kúzlo hada, ktorý svojím upretým zrakom znehybní vtáčika, až kým ho nezhltne.“

Neschopnosť dôverovať Bohu
Svätý Otec v katechéze veriacich upozornil, že všetko sa začína neschopnosťou dôverovať Bohu, vložiť do neho naše istoty, dovoliť, aby to bol on, kto dá skutočnú hĺbku túžbam nášho srdca.

„Toto umožňuje znášať aj slabosť, neistotu a nestálosť života. Ak nemáme Boha na prvom mieste, ľahko upadáme do modlárstva a uspokojujeme sa s biednymi poistkami. Oslobodiť ľud z Egypta nedalo Bohu tak veľa práce – vykonal to znameniami moci a lásky.

Tú najväčšiu prácu dalo Bohu vytrhnúť Egypt zo srdca ľudu, čiže odstrániť zo srdca ľudu modloslužbu. A Boh ešte stále pokračuje na jej odstraňovaní z našich sŕdc. Toto je tá veľká práca Boha: odstrániť ,Egypt´, ktorý si nesieme vo svojom vnútri, ktorým je očarenie modlárstvom.“

Boh – jediný Pán nášho života
Svätý Otec vyzval veriacich urobiť Boha jediným Pánom svojho života:

„Keď prijmeme Boha Ježiša Krista, ktorý sa ako bohatý stal pre nás chudobným (porov. 2 Kor 8, 9), objavíme, že uznanie vlastnej slabosti nie je pohromou ľudského života, ale je podmienkou na otvorenie sa tomu, ktorý je skutočne silný.

A tak cez dvere slabosti vstupuje Božia spása (porov. 2 Kor 12, 10). Práve v sile vlastnej nedostatočnosti sa človek otvára otcovstvu Boha. Sloboda človeka sa rodí vtedy, keď dovolí, aby pravý Boh bol jeho jediným Pánom. Tento fakt nám dovoľuje prijať vlastnú krehkosť a odmietnuť modly nášho srdca.“
-VNSK-, -TK KBS-