Potrat je nájomná vražda

„Dnešná katechéza je venovaná piatemu prikázaniu: Nezabiješ. Už sme v časti Desatora, ktorá sa týka vzťahov s blížnymi; a toto prikázanie sa svojou výstižnou a rozhodnou formuláciou týči ako múr na ochranu základnej hodnoty v ľudských vzťahoch. A ktorá hodnota je tou základnou v medziľudských vzťahoch? Je to hodnota života. Preto: Nezabiješ.“

Pohŕdanie životom
„Dá sa povedať, že všetko zlo vo svete je zahrnuté v pohŕdaní životom. Život ohrozujú vojny; organizácie, ktoré vykorisťujú človeka – toľko sa o tom dočítame v novinách či vidíme v televíznych správach; špekuláciami na stvorenstve a kultúrou vyraďovania, ako aj všetkými systémami, ktoré podriaďujú ľudský život zištným kalkuláciám - zatiaľ čo škandalózny počet ľudí žije v nedôstojných podmienkach.

Toto znamená opovrhovať životom, čiže istým spôsobom zabíjať.

Protirečivý prístup súhlasí aj s odstránením ľudského života v materskom lone v mene záchrany iných práv. Ako však môže byť terapeutickým, civilizovaným či jednoducho ľudským taký čin, ktorý odstraňuje nevinný a bezbranný život v jeho rozvoji?

Položím vám otázku: Je správne ,zbaviť sa´ ľudskej bytosti pre vyriešenie problému? Slobodno najať si vraha na vyriešenie problému? Neslobodno. Nie je správne ,zbaviť sa´ človeka, hoci aj maličkého, na vyriešenie problému. To je akoby sme si na vyriešenie problému najali vraha.

Odkiaľ to všetko prichádza? Z čoho sa v konečnom dôsledku rodí násilie a odmietanie života? Zo strachu. Prijatie druhého je v skutočnosti výzvou voči individualizmu.

Pomyslime napríklad na to, keď sa zistí, že rodiaci sa život nesie hendikep, a to aj závažný. Rodičia v týchto dramatických prípadoch potrebujú skutočnú blízkosť, skutočnú solidaritu, aby čelili tomuto faktu, pričom prekonávajú pochopiteľný strach.

Často však dostávajú unáhlené rady, aby ,prerušili´ tehotenstvo. Tak sa to len hovorí, ale ,prerušiť tehotenstvo´ znamená priamo niekoho odstrániť.“

Prečo odmietame život?
„Choré dieťatko je ako každý núdzny človek tejto zeme; ako starý človek, ktorý potrebuje pomoc; ako mnohí chudobní, ktorí ledva idú vpred. Ten či tá, ktorí sa javia ako problém, sú v skutočnosti Božím darom, ktorý ma môže vytiahnuť z egocentrizmu a pomôcť mi rásť v láske.

Krehký život nám ukazuje východiskovú cestu; cestu, ako sa zachrániť od života uzavretého do seba; ako objaviť radosť z lásky.

A tu by som sa chcel pristaviť, aby som sa poďakoval mnohým dobrovoľníkom, aby som vzdal vďaku silnému talianskemu dobrovoľníctvu, ktoré je tým najsilnejším, aké som kedy poznal.

Čo však vedie človeka k odmietaniu života? Sú to modly tohto sveta: peniaze – je lepšie to odstrániť, pretože to pôjde do peňazí; moc a úspech. Toto sú chybné parametre na hodnotenie života.

Čo je jediným autentickým meradlom života? Láska, tá láska, akou miluje Boh. Láska, akou Boh miluje každý ľudský život - toto je tá miera. Veď aký je pozitívny zmysel slova nezabiješ? Je ním to, že Boh je ,milovník života´.“

Prijmime každý život
„Tajomstvo života sa nám odhaľuje v tom, ako s ním zaobchádzal Boží Syn, ktorý sa stal človekom až tak, že na kríži prijal odmietnutie, slabosť, chudobu a bolesť. V každom chorom dieťati, v každom slabom starčekovi, v každom zúfalom migrantovi, v každom krehkom a ohrozovanom živote je Kristus, ktorý nás hľadá; hľadá naše srdce, aby nám odhalil radosť z lásky.

Stojí za to prijať každý život, pretože každý človek má hodnotu krvi samotného Krista. Nemôžeme opovrhovať tým, čo Boh tak veľmi miloval.

Musíme povedať mužom a ženám sveta: ,Neopovrhujte životom!´ Životom druhých, ale aj tým vlastným, pretože aj preň platí prikázanie: Nezabiješ.

Mnohým mladým treba povedať: Neopovrhuj svojou existenciou. Prestaň odmietať Božie dielo. Ty si dielom Boha. Nepodceňuj sa, neopovrhuj sebou cez závislosti, ktoré ťa zruinujú a privedú ťa k smrti.

Nech nikto nemeria život podľa klamov tohto sveta, ale nech každý prijme seba samého a tých druhých v mene Otca, ktorý nás stvoril.“