Solidarita je cestou z krízy

Počas stretnutia s asi štyrmi stovkami veriacich, ktoré sa konalo na Nádvorí sv. Damaza, vyslovil Svätý Otec po katechéze aj špeciálnu výzvu na podporu Libanonu a vyhlásil na piatok 4. septembra deň modlitby a pôstu za Libanon.

Solidarita
„Súčasná pandémia zvýraznila našu vzájomnú závislosť; všetci sme prepojení, jedni s druhými, ako v zlom, tak aj v dobrom. Preto aby sme z tejto krízy vyšli lepší, musíme tak urobiť spoločne, nie sami. Spolu, nie osamotene, pretože to sa nedá!

Buď to spravíme spoločne, alebo neurobíme nič. Musíme tak urobiť všetci spoločne, v solidarite. Toto slovo by som dnes chcel zdôrazniť: solidarita.

Ako ľudská rodina máme spoločný pôvod v Bohu; obývame spoločný dom, planétu ako záhradu, zem, na ktorú nás Boh postavil; a máme spoločný cieľ v Kristovi. Keď však na toto všetko zabudneme, naša vzájomná závislosť sa stáva závislosťou niektorých od tých druhých.

Strácame harmóniu vzájomnej závislosti a solidarity, pričom sa zväčšuje nerovnosť a vysúvanie na okraj. Oslabuje sa sociálna štruktúra a poškodzuje sa životné prostredie. Je to vždy ten istý spôsob konania. Preto je princíp solidarity dnes viac než kedykoľvek nevyhnutný - ako to učil aj sv. Ján Pavol II.“

Babylonský syndróm
„Biblia nás už od začiatku varuje. Pomyslime na príbeh o babylonskej veži, ktorý opisuje, čo sa stane, keď sa snažíme dosiahnuť na nebo – našu métu; pritom však ignorujeme naše puto s ľudstvom, so stvorenstvom a so Stvoriteľom. Je na to jeden výraz. Deje sa to zakaždým, keď sa niekto chce šplhať, vyšplhať sa nahor bez toho, aby bral do úvahy ostatných. Pomyslime na tú vežu.

Budujeme veže a mrakodrapy, no ničíme spoločenstvo. Unifikujeme stavby a jazyky, no umŕtvujeme kultúrne bohatstvo. Chceme byť pánmi zeme, no ničíme biodiverzitu a ekologickú rovnováhu.

Pamätám si na stredoveký príbeh, ktorý opisuje tento babylonský syndróm, ktorý nastáva, keď niet solidarity. Tento stredoveký príbeh hovorí, že ak pri stavaní veže – boli tam otroci – spadol nejaký muž a zahynul, nikto to nekomentoval, nanajvýš povedali: úbožiak, spravil chybný krok a spadol. Naopak, ak spadla tehla, všetci bedákali. A ak to niekto zavinil, bol potrestaný! Prečo?

Pretože výroba tehly bola nákladná. Výroba tehly stála čas a prácu. Jedna tehla sa cenila viac než ľudský život. Všetci premýšľajme, čo sa deje dnes. Žiaľ, aj dnes sa môže stávať niečo podobné. Padá nejaká kvóta na finančnom trhu – videli sme to v novinách v priebehu týchto dní – a správa o tom je vo všetkých agentúrach. Padajú však tisícky ľudí v dôsledku hladu a biedy, ale nikto o tom nehovorí.“

Duch jednoty
„Diametrálnym protikladom babylonu sú Turíce. Duch Svätý zostupuje zhora ako vietor a plameň, zachvacuje komunitu uzavretú vo večeradle, vlieva jej Božiu silu, podnecuje ju, aby vyšla von a všetkým ohlasovala Pána Ježiša. Duch tvorí jednotu v rozličnosti, vytvára harmóniu.

V príbehu o babylonskej veži nebola harmónia; bolo tam hnanie sa za ziskom. Tam bol človek len ako obyčajný nástroj, obyčajná pracovná sila, no tu, v prípade Turíc, je každý z nás nástrojom - ale nástrojom komunitným, ktorý sa celým svojím bytím podieľa na budovaní spoločenstva.

Turícami sa Boh sprítomňuje a inšpiruje vieru spoločenstva zjednoteného v rozličnosti a solidarite. Rozličnosť a solidarita zjednotené v harmónii – toto je cesta. Solidárna rozličnosť má v sebe protilátky na to, aby jedinečnosť každého – ktorá je unikátnym a neopakovateľným darom – neochorela na individualizmus ani na egoizmus.

Solidárna rozličnosť má aj protilátky na uzdravenie spoločenských štruktúr a procesov, ktoré zdegenerovali na systémy nespravodlivosti, na systémy útlaku.

Takže solidarita je dnes cestou, ktorou sa treba uberať smerom k postpandemickému svetu, smerom k uzdraveniu našich medziľudských a spoločenských chorôb. Niet inej cesty. Buď pôjdeme vpred cestou solidarity, alebo sa veci zhoršia. Chcem to zopakovať: z krízy nevyjdeme rovnakí ako predtým.

Pandémia je kríza. Z krízy vyjdeme buď lepší, alebo horší. Musíme si vybrať. A solidarita je práve cestou k tomu, aby sme z krízy vyšli lepší, nie s povrchnými zmenami, s akýmsi ľahkým povrchovým náterom a všetko je v poriadku. Nie. Lepší!“