Stolujeme s pápežmi: Klement VII.

V mesiaci júl sa na stránke Katolíckych novín, na ktorej môžete v priebehu roka čítať katechézy Svätého Otca Františka, venujeme kulinárskym zvyklostiam niektorých pápežov. V tomto čísle sa zameriame na 219. rímskeho pápeža, ktorý patril do slávneho talianskeho rodu Mediciovcov.
Ľudovít Malík 18.07.2019
Stolujeme s pápežmi: Klement VII.

Klement VII. bol pápežom v rokoch 1523 - 1534. Snímka: wikimedia commons

Giulio di Giuliano de´ Medici sa narodil v roku 1478 vo Florencii. Bol nemanželským synom Giuliana de´ Medici a jeho milenky menom Fioretta Goriniová. Príslušnosť k bohatej a vplyvnej florentskej rodine mu zabezpečila skvelú kariéru. Ako duchovný a neskôr ako pápež čelil reformácii a prežil veľké plienenie Ríma.

Klement VII. (* 26. 5. 1478, Florencia – † 25. 9. 1534, Rím)
Tento florentský pápež mal šťastie, že sa jeho výchovy ujal otcov starší brat Lorenzo. Otca mu totiž mesiac pred narodením zavraždili. Pápež Lev X., ktorý bol jeho bratrancom, vytušil jeho talent na ekonomiku a politiku a zobral si ho k sebe na pápežský dvor, čo mu neskôr bolo veľmi užitočné.

Pontifikátom Klementa VII. sa Rím stal skutočným európskym hlavným mestom; miestom, kde sa stretávali najvýznamnejšie osobnosti doby, a to nielen Cirkvi, ale aj politiky, umenia a kultúry.

Cez jeho dvor prešli osobnosti ako Machiavelli, Kopernik, Raffael, Michelangelo a ďalší. V tejto atmosfére všadeprítomného vyzdvihovania Ríma hojnosť, aj gastronomická, luxus a prepychový spôsob života boli charakteristickým aspektom pápežského dvora.

Mazaný pápež, medzi hostinami a kánonickými povinnosťami, viedol svoju rodinnú politiku, dohadujúc manželstvá, a tak vzrastala jeho moc. Roky pontifikátu Klementa VII. môžeme považovať za zlaté obdobie talianskeho stolovania a gastronómie.

Otvorený kulinárskym novinkám, ktoré prichádzali z Nového sveta, bol ich pozorným obdivovateľom a zvedavým ochutnávačom. Raz mu jeden z veľvyslancov z Ameriky doniesol za hrsť veľkých semien, ktoré mali tvar obličiek.

Pápež ich okamžite odovzdal svojmu botanikovi, ktorý ich preskúmal a zasadil. Keď vzišli, sledoval ich rast, pokiaľ nedozreli na veľké americké fazule. Tie miestne oproti nim vyzerali ako chudobné príbuzné.

Šťastný vatikánsky botanik utekal, aby ich predstavil Klementovi VII., ktorému veľmi chutili, a ponúkol nimi aj prítomných kardinálov. Medzi jeho preferované jedlá patrili bažanti pokrytí zlatom, varené pávy s kožou a perím, vzácne sladkovodné ryby, jesetery so slivkami a iné podobné pochúťky.

Čokoláda pre pápeža
Pápež Klement VII. patril medzi prvých, ktorí na starom kontinente ochutnali čokoládu. Zachutila mu a zaviedol ju nielen v Ríme, ale aj vo Florencii. Bolo to v roku 1523, keď Peter Martyr de Angleria, ktorý bol v sprievode Hernanda Cortéza, mu poslal detailnú správu o Novom svete.

Pozastavil sa v nej nad nádherou kakaových bôbov a nad delikátnym a užitočným nápojom, ktorý sa z nich vyrábal. Z kakaa sa tak stal nápoj hodný aj medicejskej rodiny. Vychvaľovali sa aj jeho liečebné účinky.

V kalichu pápeža gurmána iskrilo toskánske víno chianti a podávalo sa pri všetkých jedlách. Klement VII. mal ešte jednu slabosť, miloval likér kardinálskej farby s názvom Alchermes.


Varená čokoláda podľa Florenťanov

INGREDIENCIE
-    voda
-    cukor
-    nastrúhané kúsky čokolády alebo kakaový prášok

POSTUP
Zohrejte šesť uncí vody so šiestimi gramami cukru. Po zovretí dajte dole z varnej dosky a pridajte šesť gramov strúhanej čokolády alebo kakaa v prášku. Dobre premiešajte drevenou vareškou. Potom zmes opäť vráťte na varnú dosku, aby začala vrieť a dobre miešajte. Po chvíli vypnite varnú dosku, čokoládu nalejte do šálky a pite zvoľna (adagio), po troške, keď je ešte teplá.


Prežil veľké plienenie Ríma
V nedeľu 6. mája 1527 vojsko, ktoré prišlo z Lombardie na jeden zo siedmich rímskych pahorkov, na Janikulus, zaútočilo na Večné mesto.

Cisár Karol V. vyrazil so svojím vojskom proti hlavnému mestu kresťanstva. Útočilo asi 20-tisíc mužov, Talianov, Španielov a Nemcov, medzi nimi veľa žoldnierov, a to i luteránskej viery. Začalo sa veľké plienenie Ríma.

Pápež Klement VII. cez Passetto di Borgo, ktoré spojuje Vatikán s Anjelským hradom, unikol do pevnosti, jedinej ochrany pred nepriateľom. Povolenie neobmedzene kradnúť a vraždiť trvalo osem dní, následná okupácia mesta deväť mesiacov.

„Peklo je ničím v porovnaní so spúšťou, akú predstavuje Rím,“ čítame v benátskej správe z 10. mája 1527. Prednostnými obeťami zúrivosti žoldnierov boli rehoľníci.

Kardinálske paláce boli vyplienené, chrámy sprofanizované, kňazi a mnísi zabíjaní alebo predávaní do otroctva, rehoľné sestry znásilnené a predané na trhu. Bolo možné zazrieť obscénne paródie na náboženské obrady, omšové kalichy používali opilci, posvätené hostie hádzali zvieratám.