Stolujeme s pápežmi: Urban VIII.

Generálne audiencie u Svätého Otca Františka sa už opäť začali, a preto náš letný seriál končí. Priblížili sme si stravovacie návyky a jedlá rozličných pápežov a mnohé informácie boli pre vás určite zaujímavé. Dnes zavítame do kuchyne pápeža rekordéra v počte vyhlásených jubilejných rokov.
Ľudovít Malík 07.08.2019
Stolujeme s pápežmi: Urban VIII.

Urban VIII. bol pápežom v rokoch 1623 - 1644. Snímka: wikimedia commons

Tento 235. pápež v dejinách Katolíckej cirkvi bol na Petrovom stolci skoro 21 rokov. V zozname najdlhšie vládnucich pápežov je na 12. mieste. Žil v dobe, ktorá bola nabitá udalosťami historického významu.

Urban VIII. (* 5. 4. 1568, Florencia – † 29. 7. 1644, Rím)
Vlastným menom Maffeo Barberini sa narodil vo významnej florentskej rodine. Študoval v jezuitskom kolégiu v Ríme a doktorát práva získal na Univerzite v Pise v roku 1589.

V roku 1601 Maffeo využil vplyv svojho strýka na Klementa VIII. a stal sa pápežským legátom na dvore francúzskeho kráľa Henricha IV. Pavol V. ho vymenoval za kardinála a pápežského legáta v Bologni. Nástupcom Gregora XV. sa stal 6. augusta 1623 a prijal meno Urban VIII.

Tento florentský pápež, mecenáš a milovník umenia, zanechal po sebe stopu v Berniniho barokovom Ríme, vo fontánach Večného mesta, v kolonáde Námestia sv. Petra. Počas svojho pontifikátu vyhlásil 9 svätých rokov.

Urban VIII. mal rád oslavy, bankety, hlučné zábavy a dobré jedlo. K tomu všetkému však pripojil aj intelektuálne potešenie vo forme čítania svojich básní, ktoré vyšli knižne. Obklopil sa priateľmi básnikmi, ktorých dvakrát v roku hostil v tichom a zelenom prostredí Castel Gandolfa.

A jeden z veľmi pozorných správcov jeho kuchyne nám zanechal zápisky o tom, ako a kedy sa jedlo na dvore pápeža Barberiniho počas letných mesiacov, keď bol na rímskom vidieku. Do letného sídla v Castel Gandolfe to pápežovi trvalo dva dni kočom.

Ako uvádza v zápiskoch správca, menu počas hostín bolo bohaté a rôznorodé a nikdy nemalo menej ako desať chodov. Stôl Urbana VIII. patril k starobylej tradícii - taniere boli zo striebra s vyrazeným rodinným erbom.

Svojim hosťom ponúkali na výber chutné predjedlá, ako salámu, figy, melón, maslo a čerstvý tvaroh. Nasledovala, ako to bolo zvykom v Toskánsku, hustá polievka z chleba alebo, zeleniny s ryžou alebo vajíčkami, ktoré práve priniesli od sliepok z pápežského kurníka. Tak sa na stoloch objavili paštéty, mladé kohúty naplnené rozličnými omáčkami, teľacie prsia zdobené čerstvými kvetmi.

Po varenom mäse sa nosilo na stôl pečené, od kohútov po jalovice, ozdobené horkými pomarančmi a limoncellom. Chutná biela torta, niekedy naplnená syrom provolone, znamenala, že obed sa blíži k záveru. Sezónne ovocie bolo záverečným chodom maškrtného stolovania.

V poznámkach sa môžeme dočítať aj to, že pri pápežskom stole sa prísne dodržiavali pôstne dni. Mäso sa nahradilo rybami, ktoré najprv uvarili, potom ugrilovali a nakoniec upiekli. Pre Urbana VIII. sa piekol osobitný chlieb nazývaný pápežský, ktorý bol biely a mäkký. Takto vyzerala zlatá každodennosť za stolom, kde sa pripíjalo vynikajúcim vínom z miestnej oblasti Castelli Romani.


Špaldová polievka (z receptára florentského jezuitu Francesca Gaudenzia)

Špaldovú pšenicu je potrebné umyť vo vlažnej vode. Pre 10 osôb stačí miska a pol špaldy. Po umytí ju varíme v teplom a mastnom vývare; do špaldy po troške pridávame vývar a občas premiešame drevenou varechou.

Varí sa pomaly, bez plameňa a čím dlhšie sa varí, tým bude lepšia. Upozorňujem, že sa má variť najmenej tri a pol hodiny. Keď je špaldová pšenica uvarená, zoberieme slaninu, nakrájame na tenké plátky a upražíme ju na panvici.

Upraženú slaninu s tukom vylejeme na špaldu a nakoniec pridáme vajíčka a sladký ovčí syr.


Významný patrón umenia
Urban VIII. bol významným patrónom umenia a umelcov. Počas jeho pontifikátu vznikli diela, ktoré obdivujeme dodnes. Môžeme povedať, že dvornými architektmi tohto florentského pápeža boli Pietro da Cortona a Gian Lorenzo Bernini.

Prvý menovaný naprojektoval pápežský palác v Castel Gandolfe, tak ako ho poznáme dnes. V roku 1626 ho Urban VIII. začal využívať ako letnú rezidenciu.
Gian Lorenza Berniniho poverili mnohými projektmi v Ríme, ale najslávnejším sa stal realizáciou bronzového baldachýnu nad hlavným oltárom Baziliky sv. Petra. Urban VIII. posvätil novú baziliku 18. novembra 1626.

Bernini zrealizoval aj projekt Tritónovej fontány, ktorá sa nachádza na Námestí Barberini, a zverili mu tiež naprojektovanie paláca, ktorý sa stal sídlom Urbanovho pápežského kolégia. Pápež Urban VIII., ako prejav svojej dôvery a úcty voči Berninimu, mu dal za úlohu vybudovať svoj vlastný náhrobný pomník, ktorý sa nachádza vnútri Svätopeterskej baziliky.