Fatimské zjavenia zmenili svet

Zjavenia trvali v 13. deň mesiaca od mája až do októbra - s výnimkou mesiaca august; vtedy sa Panna Mária zjavila deťom 19. augusta, keďže štátne úrady im znemožnili prísť 13. augusta do Covy da Iria.

Stretnutie nevinných s Pannou Máriou

Tri malé deti sa stretli s Pannou Máriou, ktorá im zverila posolstvo pokoja.

Posolstvo, ktoré vyplýva zo stretnutia detí s Pannou Máriou, ktorá volá po obrátení ľudského pokolenia, ktorá plače nad každým strateným človekom, je stále aktuálne.

Človek v sebe zabil zmysel pre Boha a prebudil v sebe pud divého zvieraťa, stratil zo zreteľa hodnotu života i kultúrne hodnoty, zneužíva svoj ľudský rozum na vývoj zbraní a rozsievanie smrti.

Nevinné deti sa stretli vo Fatime s Pannou Máriou, ktorá bola plná bolesti, ale aj plná nádeje a dôvery v ľudský rozum, ktorý pripravuje cestu láske a svornosti, ktorý všetko poznanie dáva do služby lásky a nie nenávisti a vraždenia.

Preto je posolstvo z Fatimy výsostne aktuálne aj v dnešných dňoch.

Okrem toho je dôkazom, že Boh si často volí malé a nepatrné, aby pomocou nich menil dejiny sveta.

Pod vplyvom výzvy z Fatimy sa zmenili dejiny sveta, prehĺbil sa život viery a Cirkvi.

Pápež Ján Pavol II. zveril celý svet pod ochranu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Na výročie fatimských zjavení 13. mája 1981 sa pápež Ján Pavol II. stal obeťou atentátu, ktorý na neho spáchal turecký atentátnik Ali Ağca.

Keď sa Ján Pavol II. vyliečil z ťažkých zranení, v roku 1982 vložili guľku, ktorá mala byť pre pápeža smrteľná, do korunky na hlave sochy Panny Márie Fatimskej.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil fatimské deti Hyacintu a Františka Martovcov za blahoslavených 13. mája 2000.

Na slávnostnej beatifikácii sa osobne zúčastnila aj Lucia Santosová, tretia vizionárka z Fatimy, ktorá zomrela 13. februára 2005.

Svätý Otec František vyhlásil súrodencov Hyacintu a Františka Martovcov za svätých 13. mája 2017 – pri príležitosti stého výročia fatimských zjavení.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006

V nebi máme Matku

Pri svätej omši, ktorú Svätý Otec František slávil 13. mája 2017 vo Fatime pri príležitosti stého výročia zjavenia Panny Márie trom malým pastierikom, predniesol túto homíliu:

„Na nebi sa ukázalo znamenie... žena odetá slnkom“ - potvrdzuje vizionár z Patmosu v Knihe zjavenia (12, 1) a zaznamenáva tiež, že sa chystala porodiť syna.

Ježiš hovorí učeníkovi: „Hľa, tvoja matka“ (Jn 19, 26 - 27).

Máme matku. „Prekrásnu Pani“ - hovorili si medzi sebou fatimskí vizionári cestou domov v ten požehnaný deň 13. mája pred sto rokmi.

A večer sa Hyacinta nezdržala a vyjavila tajomstvo matke: „Dnes som videla Pannu Máriu.“

Videli nebeskú Matku.

Po stope, ktorú sledovali ich oči, sa naťahovali oči mnohých, no títo ju nevideli.

Panna Mária sem neprišla, aby sme ju videli.

Na to budeme mať celú večnosť, pochopiteľne, ak pôjdeme do neba.

Ale ona, predpovedajúc a upozorňujúc na riziko pekla, do ktorého vedie život bez Boha, ktorý hanobí Boha vo svojich stvoreniach, nám prišla pripomenúť Božie svetlo, ktoré prebýva v nás a chráni nás, ako sme počuli v prvom čítaní, „dieťa bolo uchvátené k Bohu“ (Zjv 12, 5).

A podľa Luciiných slov traja privilegovaní sa ocitajú vnútri Božieho svetla, ktoré vyžarovalo z Panny Márie.

Ona ich zahaľovala plášťom svetla, ktorý jej dal Boh.

Podľa myslenia a cítenia mnohých pútnikov, ak nie všetkých, Fatima je predovšetkým týmto plášťom svetla, ktorý nás zakrýva tu, ako aj na hocakom inom mieste zeme, keď sa utiekame pod ochranu Panny Márie a prosíme ju, ako nás to učí modlitba Zdravas’, Kráľovná: Ukáž nám Ježiša.

Milí pútnici, máme Matku.

Zhromaždení ako deti okolo nej žijeme z nádeje, ktorá sa opiera o Ježiša, pretože ako sme počuli v druhom čítaní, „tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti, budú v živote kraľovať iba skrze Ježiša Krista“ (Rim 5, 17).

Keď Ježiš vystúpil do neba, priniesol nebeskému Otcovi celé naše človečenstvo, ktoré vzal na seba v lone Panny Márie a ktoré nikdy neopustí.

Ako kotvu upriamme svoju nádej na človečenstvo umiestnené v nebi po Otcovej pravici (porov. Ef 2, 6).

Táto nádej nech je podnetom v živote nás všetkých.

Nádej, ktorá nám vždy pomáha, až do posledného výdychu.

Posilnení v tejto nádeji sme sa tu zhromaždili, aby sme ďakovali za nespočetné požehnania, ktoré nám nebesá dopriali počas týchto sto rokov, ktoré uplynuli pod tým plášťom svetla, ktorý Panna Mária rozprestrela počnúc od tunajšieho nádejou bohatého Portugalska na všetky štyri strany sveta.

Pred očami máme príklady, ako je svätý František Marto a svätá Hyacinta Martová, ktorých Panna Mária voviedla do nesmierneho mora Božieho svetla, aby sa mu klaňali.

Odtiaľ im prichádzala sila prekonávať protivenstvá i utrpenia.

Božia prítomnosť sa stala konštantnou v ich životoch, ako sa to jasne prejavuje v naliehavej modlitbe za hriešnikov a v neustálej túžbe zotrvávať pred Ježišom skrytým vo svätostánku.

Vo svojich Pamätiach (III, č. 6) sestra Lucia dáva slovo Hyacinte, ktorá práve prežila videnie: „Nevidíš mnohé ulice, chodníky a tábory plné ľudí, ktorí plačú od hladu a nemajú čo jesť? A Svätého Otca v chráme v modlitbe pred Máriiným Nepoškvrneným Srdcom? A mnoho ľudí, čo sa modlia s ním?“

Ďakujem, bratia a sestry, že ste ma sprevádzali.

Nemohol som sem neprísť uctiť si Pannu a Matku a zveriť jej jej synov a dcéry.

Pod jej plášťom sa nestratia, z jej ramien príde nádej a pokoj, ktorý potrebujú a ktorý vyprosujem všetkým mojim bratom a sestrám v krste i v ľudskosti, najmä chorým a znevýhodneným, väzneným a nezamestnaným, chudobným a opusteným.

Drahí bratia a sestry, prosme Boha s nádejou, že nás budú počúvať ľudia, a obracajme sa na ľudí s istotu, že nám pomáha Boh.

On nás totiž stvoril ako nádej pre iných, ako reálnu a uskutočniteľnú nádej podľa životného stavu každého.

V prosbe a žiadosti ku každému z nás o naplnenie povinností vlastného stavu (List sestry Lucie, 28. februára 1943) nebo tu dáva do pohybu ozajstnú všeobecnú mobilizáciu proti tej ľahostajnosti, ktorá nám zmrazuje srdce a zvyšuje našu krátkozrakosť.

Nechceme byť preťatou nádejou!

Život môže prežiť iba vďaka obetavosti iného života.

„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).

To povedal a urobil Pán, ktorý nás vždy predchádza.

Keď prechádzame krížom, on ním už prv prešiel.

Teda to nie my vystupujeme na kríž hľadať Ježiša, ale to on sa uponížil a zostúpil až na kríž, aby našiel nás a aby v nás zvíťazil nad temnotami zla a priviedol nás k svetlu.

Pod Máriinou ochranou buďme vo svete rannými zornicami, ktoré vedia kontemplovať pravú tvár Ježiša Spasiteľa, ktorá žiari na Veľkú noc, a znovuobjavovať mladú a krásnu tvár Cirkvi, ktorá žiari vtedy, keď je misionárska, pohostinná, slobodná, verná, chudobná na prostriedky, ale bohatá na lásku.

Zdroj: -TK KBS-, -VNSK-