Japonsko má nového cisára

Krajina vychádzajúceho slnka prechádza epochálnou zmenou. V utorok 30. apríla abdikoval osemdesiatpäťročný cisár Akihito. Jeho nástupcom sa 1. mája stal následník trónu, najstarší syn Naruhito.
E- kai 03.05.2019
Japonsko má nového cisára

Snímka: profimedia.sk

Cirkev hodnotí odstupujúceho cisára pozitívne. Bol to človek mieru a blízky ľudu, čo sa prejavilo najmä po havárii atómovej elektrárne vo Fukušime.

Kresťanstvo ovplyvnilo cisársku rodinu
Manželka odstúpeného vladára cisárovná Michiko, je absolventkou Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca v Tokiu. Počas svojej vlády často navštevovala svoju alma mater a niektorí pozorovatelia sú toho názoru, že prijala aspoň krst túžby.

Pozornosť si získala aj skutočnosť, že to bola práve bývalá cisárovná, ktorá sa stala ľudskejšou pri kontakte s obyčajnými ľuďmi, napríklad tým, že im podala ruku. Predtým bola takáto bezprostrednosť absolútne nemysliteľná. Možno aj to je vďaka vplyvu kresťanského svetonázoru a viery.

Aj nový cisársky pár je istým spôsobom ovplyvnený kresťanstvom. Princezná Masako, ktorá je od 1. mája novou cisárovnou Japonska, navštevovala katolícku školu. Ešte pred absolvovaním medzinárodného práva na Harvardskej univerzite v USA navštevovala katolícke lýceum Futaba v časti Denenchofu v tokijskej štvrti Setagaya.

Túto školu, podobne ako niekoľko ďalších v Japonsku, vedie katolícka Kongregácia sestier Dieťaťa Ježiša. Školy Futaba založili francúzske misionárky v Japonsku na konci 19. storočia.

Rehoľná sestra Ikuko Tanimoto, ktorá učila budúcu cisárovnú, v rozhovore pre Poľskú katolícku informačnú agentúru spomína na Masako ako „usilovnú študentku a pýchu školy“. Jej meno sa objavuje aj v internetovej sekcii vynikajúcich absolventov.

Evanjelizácia je komplikovaná
Z cirkevného hľadiska je ale situácia v Japonsku zložitá. Evanjelizácia stagnuje a každé obrátenie, každý krst je skutočnou milosťou, hovorí páter Andrea Lembata, misionár v Japonsku.

„Ľudia sa zaujímajú o našu kresťanskú kultúru, umenie a hudbu. Musíme však mať na pamäti, že našou úlohou nie je odovzdávanie kultúry, ale hlásanie evanjelia. Preto sú veľmi dôležité priateľské väzby, osobné sprevádzanie jednotlivcov.

Evanjelizácia prebieha individuálne a za rôznych okolností - raz je plná lesku, inokedy tragická. Vždy ide o to ukázať, že evanjelium je stretnutím s Ježišom, ktorý dáva zmysel nášmu životu.

Táto evanjelizácia sa vyjadruje rôznymi spôsobmi. Japonci sú vo svojej povahe veľmi rituálni ľudia. Krásna a dobre slávená liturgia je pre nich dôležitým bodom a môže sa stať hlbokým zážitkom uzdravenia.“