Odložte zbrane, prijmite milosrdenstvo

Homíliu začal vyjadrením radosti, že je konečne v KDR a medzi konžským ľudom. „Esengo, radosť: vidieť vás a stretnúť sa s vami je veľká radosť,“ povedal. 

Pripomenul evanjeliové čítanie, ktoré hovorí o jednoduchých slovách, ktoré Ježiš ponúkol svojim učeníkom večer na Veľkú noc: „Pokoj vám!“ Tieto slová, zdôraznil pápež, boli „darom“, ktorý im umožnil zanechať minulosť a začať odznova.

Vyzval prítomných, aby sa vžili do situácie učeníkov. „V ten deň boli úplne umŕtvení pohoršením kríža, vnútorne zranení z toho, že utiekli a opustili Ježiša, zdesení spôsobom, akým sa skončil jeho život, a obávali sa, že sa ich život skončí rovnako,“ povedal.

„Cítili sa vinní, frustrovaní, smutní a vystrašení... Ježiš však prichádza a ohlasuje pokoj, aj keď srdcia učeníkov boli skleslé.“ Ohlasoval život, aj keď sa jeho učeníci cítili obklopení smrťou. 

Boh nás dvíha z dna

Ježišov pokoj prišiel práve vo chvíli, keď sa im zrazu a na ich prekvapenie „zdalo, že sa pre nich všetko skončilo, bez jediného záblesku pokoja“. 
Pán nás podľa pápeža prekvapuje. „Chytí nás za ruku, keď padáme. Zdvíha nás, keď padáme na dno.“

„S Ježišom,“ zdôraznil pápež, „zlo nikdy nezvíťazí, zlo nikdy nemá posledné slovo.“ Tí, ktorí patria Ježišovi, „nesmú nikdy podľahnúť smútku ani dovoliť, aby sa ich zmocnila rezignácia a fatalizmus. Aj keď táto atmosféra vládne všade okolo nás, pre nás to tak byť nesmie“.  

Tri pramene pokoja

Ako chrániť a pestovať Ježišov pokoj? Ponúkol tri pramene pokoja: odpustenie, spoločenstvo a misiu.

Pri pohľade na odpustenie pápež pripomenul, ako Ježiš zoči-voči smútku a hanbe tých, ktorí ho zapreli a utiekli, ukazuje svoje rany a otvára prameň milosrdenstva. On „nerozmnožuje slová“, ale doširoka otvára svoje zranené srdce.

„Ježiš,“ povedal pápež veriacim krajiny, „pozná rany vašej krajiny, vášho ľudu, vašej zeme! Sú to rany, ktoré bolia, neustále infikované nenávisťou a násilím, zatiaľ čo liek spravodlivosti a balzam nádeje akoby nikdy neprichádzali. Môj brat, moja sestra, Ježiš trpí s vami. Vidí rany, ktoré v sebe nosíte, a túži vás utešiť a uzdraviť.“

Odpustenie

Spoločne „veríme, že Ježiš nám vždy dáva možnosť odpustiť a začať odznova, ale aj silu odpustiť sebe, iným a dejinám“. 

„Chce nás pomazať svojím odpustením, dať nám pokoj a odvahu odpúšťať iným, odvahu udeliť iným veľkú amnestiu srdca. Aké veľké dobro nám robí, keď očistíme svoje srdce od hnevu a výčitiek svedomia, od každej stopy zášti a nepriateľstva!“

Pápež vyjadril želanie, aby tí, ktorí nosia vo svojom srdci ťažké bremená, boli oslobodení. „A nech je to dobrý čas pre všetkých, ktorí sa v tejto krajine nazývajú kresťanmi, ale dopúšťajú sa násilia,“ povedal. „Pán vám hovorí: Odložte zbrane, prijmite milosrdenstvo.“  

„Dajte Kristovi šancu uzdraviť vaše srdce, odovzdajte mu svoju minulosť spolu so všetkými svojimi strachmi a problémami,“ povedal pápež. 

Spoločenstvo

Pápež František sa potom obrátil na druhý zdroj pokoja: spoločenstvo. „Zmŕtvychvstalý Ježiš nehovorí len k jednému zo svojich učeníkov; zjavuje sa im ako skupine,“ povedal.

„Tejto prvej kresťanskej komunite udeľuje svoj pokoj. Neexistuje kresťanstvo bez spoločenstva, tak ako neexistuje pokoj bez bratstva.“

Pápež varoval pred našou tendenciou v spoločnosti a dokonca aj v Cirkvi hľadať moc, kariéru, vlastné ambície. „Ideme vlastnou cestou namiesto Božej a končíme ako učeníci: za zamknutými dverami, bez nádeje, plní strachu a sklamania,“ povedal. 

„Napriek tomu môžeme vďaka Duchu Svätému prekonať túto individualistickú tendenciu, ktorá nás rozdeľuje, a nájsť jednotu.“
Hoci je podľa jeho slov ľahké podľahnúť pokušeniu svetskosti, ktorá rozkladá zmysel pre spoločenstvo, „Pán nám ukazuje cestu“. 

Misia

Tretím zdrojom pokoja, ktorý pápež ponúkol, je misia. „Sme povolaní byť misionármi pokoja,“ povedal s tým, že to nám prinesie pokoj.

„Musíme nájsť vo svojich srdciach miesto pre každého; veriť, že etnické, regionálne, sociálne a náboženské rozdiely sú druhoradé a nie prekážky; že ostatní sú našimi bratmi a sestrami, členmi toho istého ľudského spoločenstva; a že pokoj, ktorý do sveta priniesol Ježiš, je určený pre všetkých.“  

„Musíme veriť, že my kresťania sme povolaní spolupracovať so všetkými, prelomiť kruh násilia, rozbiť machinácie nenávisti. Áno, kresťania, poslaní Kristom, sú z definície povolaní byť svedomím pokoja v našom svete.“

Táto spolupráca si vyžaduje nielen kritické svedomie, „ale predovšetkým svedectvo lásky“. 

Pápež zakončil svoju homíliu pri svätej omši modlitbou, aby slová nášho Pána zazneli v tichu našich sŕdc. 

„Počujme ich adresované nám a rozhodnime sa byť svedkami odpustenia, budovateľmi spoločenstva, ľuďmi poverenými misiou pokoja v našom svete.“