Pandémia urýchlila odkresťančenie Európy

Jedným z dôsledkov pandemických reštrikcií je oslabenie kresťanstva v Európe. „Mnohí z tých, ktorí v posledných mesiacoch prestali chodiť na bohoslužby, sa už nevrátia,“ konštatuje kardinál Jean-Claude Hollerich, predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano.
VN CZ 07.09.2020
Pandémia urýchlila odkresťančenie Európy

Luxemburský arcibiskup, kardinál Jean-Claude Hollerich. Snímka: Erika Litváková

Podľa kardinála Hollericha pandémia urýchlila proces odkresťančenia Európy o desať rokov. Kardinál očakáva, že sa zníži aj počet detí, ktoré chodia na katechézy a pripravujú sa na prijatie sviatostí. Domnieva sa však, že tento proces by nastal aj bez urýchlenia pandémiou a tí, ktorí odpadli, boli iba „kultúrnymi katolíkmi“.

Predseda COMECE zdôrazňuje, že práve teraz nadišiel čas evanjelizácie Európy. Prvým krokom majú byť skutky - pomoc, ktorú následne budú sprevádzať slová. Preto luxemburský arcibiskup poukazuje najmä na naliehavú potrebu pomoci v Afrike, ktorú pandemická kríza zbedačila ešte viac.

„Nové situácie treba využiť na gestá solidarity; musíme pomôcť týmto krajinám a miestnym obyvateľom, aby našli ekonomickú rovnováhu a neposielali do Európy ďalších utečencov,“ hovorí luxemburský arcibiskup.

V prípade Afriky je potrebný veľký rozvojový plán, na spôsob povojnového Marshallovho plánu. „Tentoraz je to však ťažšie, pretože Európa sa po vojne vrátila k svojim demokratickým systémom a my vieme, že v Afrike sú politické systémy, ktoré v niektorých prípadoch nedovoľujú rozvoj afrických národov,“ tvrdí kardinál Hollerich.

V súvislosti so situáciou v Európskej únii kardinál vyjadril nádej, že sa jej podarí súčasnú krízu prekonať: „Myslím si, že na začiatku pandémie existovalo skutočné nebezpečenstvo, že sa nám nepodarí udržať v novom svetovom poriadku. Teraz je však vidieť, že Európa koná svoje úlohy.“

Kardinál Hollerich za seba uviedol, že ako najväčšie sklamanie vnímal niektoré rokovania diktované výlučne nacionalizmom, akoby solidarita už neexistovala. Zabolelo ho najmä uzavretie nemeckej hranice v okamihu, na ktorý pripadlo 80. výročie okupácie Luxemburska, čo označil za „nedostatok citu pre dejiny Európy“.