Prípad 48 irackých mučeníkov je už v Ríme

Na vigíliu slávnosti Všetkých svätých v nedeľu 31. októbra 2010 o 17.30 v priebehu liturgie vtrhla do bagdadskej sýrsko-katolíckej Katedrály Panny Márie Osloboditeľky (Our Lady of Deliverance) skupina teroristov.

Vnútri bolo okolo 150 kresťanov vrátane speváckeho zboru, kňazov a diakonov. Päť teroristov držalo zhromaždenie ako rukojemníkov žiadajúc o prepustenie predstaviteľov Al-Káidy.

Teroristi zabili ako prvých dvoch kňazov – jedného pri oltári a druhého pri spovednici. Obaja vyzvali teroristov, aby prepustili veriacich. Ľudia boli prinútení ľahnúť si na zem.

Teroristi následne strieľali a hádzali medzi nich výbušniny. Incident sa napokon skončil zásahom irackých bezpečnostných zložiek a amerických vojakov. Pri masakri prišlo o život 48 osôb a ranených bolo takmer 80 ľudí, z ktorých mnohí museli podstúpiť závažné amputácie.

Útok v nasledujúcich dňoch odsúdil vtedajší pápež Benedikt XVI. Medzi obeťami išlo zväčša o rodiny – príslušníkov všetkých vekových kategórií vrátane novomanželov a štyroch detí. Tie boli vo veku jedenásť rokov, tri roky, tri mesiace a jedno dieťatko bolo ešte nenarodené v lone svojej matky, ktorá bola tiež zavraždená.

Kňaz Luis Escalante, ktorý bol v kauze mučeníkov z bagdadskej katerály postulátorom diecéznej fázy, v rozhovore pre Vatican News uviedol, že bolo veľmi ťažké zozbierať svedectvá o týchto mučeníkoch, pretože dve tretiny sýrsko-katolíckej komunity opustili Irak. A dnes je situácia v Iraku stále vážna, prenasledovanie sa neskončilo.

„Situácia je veľmi ťažká, pretože po porážke takzvaného Dáešu či kalifátu v severnej časti Iraku boli kresťania zo strany duchovných pastierov, biskupov, vyzývaní na návrat, aj s diskrétnou pomocou – je tu evidentná pomoc v rámci sveta, predovšetkým od katolíckych organizácií, pri rekonštrukcii kostolov, služieb atď.

Spomedzi tých, čo sa rozhodli vrátiť, nejedna rodina sa rozhodla opäť opustiť krajinu, pretože zisťujú, že ten duch, ktorý prijal alebo dovolil usídlenie sa tzv. kalifátu, tu naďalej zostáva.

Čiže ľudia, ktorí prijali Dáeš, ešte žijú v dedinách okolo Mosulu a Bagdadu. A potom ťažkosti s prácou, sústavné diskriminovanie, aby sme nehovorili o hrozbách, vytvárajú realitu, do ktorej nie je ľahké sa vrátiť.“