Slávime Misijnú nedeľu

Pápež František upozorňuje na to, že Svetový deň misií nám má každoročne pomôcť si znovu uvedomiť, že Cirkev je zo svojej povahy misijná.

Posolstvo zaostruje na tri kľúčové výrazy, ktoré sumarizujú tri piliere života a poslania apoštolov: Budete mi svedkami, až po samý kraj zeme a dostanete silu Ducha Svätého.

Budete mi svedkami

Povolanie všetkých kresťanov je svedčiť o Kristovi.

„To je ústredný bod, samotné jadro Ježišovho učenia adresovaného učeníkom ohľadom ich poslania vo svete. Všetci učeníci budú Ježišovými svedkami vďaka Duchu Svätému, ktorého prijmú: teda stanú sa nimi prostredníctvom milosti. Kamkoľvek pôjdu, kdekoľvek budú,“ zdôrazňuje pápež.

„A Cirkev, spoločenstvo Kristových učeníkov, nemá iné poslanie než evanjelizovať svet, v ktorom vydáva svedectvo o Kristovi. Identitou Cirkvi je evanjelizovať.“

Podľa pápežových slov, množné číslo svedkovia zdôrazňuje komunitno-ekleziálny charakter misijného povolania apoštolov.

„Každý pokrstený je povolaný na misie v Cirkvi a z poverenia Cirkvi: misionárske poslanie sa preto plní spoločne, nie individuálne; v spoločenstve s cirkevnou komunitou, a nie z vlastnej iniciatívy. A ak aj existuje niekto, kto v istej veľmi špecifickej situácii plní toto poslanie sám, plní ho a musí ho plniť vždy v spoločenstve s Cirkvou, ktorá ho poverila.“

Svätý Otec hovorí, že „nie náhodou Pán Ježiš poslal svojich učeníkov na misie po dvoch; svedectvo kresťanov o Kristovi má predovšetkým komunitný charakter. Preto má existencia spoločenstva, hoci aj malého, pre napredovanie misií podstatný význam.“

„Od učeníkov sa tiež žiada, aby svoj osobný život žili v znamení misií: Ježiš ich posiela do sveta nielen preto, aby misie plnili, ale aj, a predovšetkým preto, aby žili poslanie, ktoré im bolo zverené; nielen preto, aby vydávali svedectvo, ale aj, a predovšetkým preto, aby boli Kristovými svedkami.“

Pápež František však upozorňuje, že „Kristovi misionári nie sú poslaní, aby zvestovali seba samých; aby ukázali svoje kvality a presvedčovacie schopnosti, alebo svoje manažérske zručnosti. Naopak, majú tú nesmiernu česť ohlasovať Krista slovami a skutkami a všetkým radostne a otvorene hlásať dobrú zvesť o jeho spáse ako prví apoštoli.“

Preto je – ako ďalej Svätý Otec podčiarkuje - pri evanjelizácii nerozlučne spojený príklad kresťanského života a ohlasovanie Krista.

„Jedno slúži druhému. Sú to dve pľúca, ktorými musí dýchať každé spoločenstvo, ak má byť misionárske. Toto úplné, dôsledné a radostné svedectvo o Kristovi bude určite aj v treťom tisícročí príťažlivou silou pre rast Cirkvi. Preto všetkých vyzývam, aby znovu získali odvahu, priamosť a paréziu prvých kresťanov a svedčili o Kristovi slovami a skutkami v každej oblasti života.“

Až po samý kraj zeme

Tieto slová znamenajú, že aktuálnosť univerzálneho evanjelizačného poslania je trvalá.

Keď zmŕtvychvstalý Pán vyzýva učeníkov, aby boli jeho svedkami, oznamuje im, kde budú toto poslanie plniť: „V Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

Jasne sa tu ukazuje univerzálny charakter misijného poslania učeníkov.

Pápež v tejto súvislosti poukazuje na misijný pohyb.

Skutky apoštolov nám hovoria o tomto misijnom pohybe: poskytujú nám krásny obraz Cirkvi, „ktorá vychádza“, aby plnila svoje povolanie svedčiť o Kristovi, Pánovi, vedená Božou prozreteľnosťou prostredníctvom konkrétnych okolností života.

Prví kresťania boli totiž v Jeruzaleme prenasledovaní, a preto sa rozpŕchli do Judey a Samárie a všade svedčili o Kristovi (porov. Sk 8, 1. 4).

„Niečo podobné sa odohráva aj v dnešnej dobe. V dôsledku náboženského prenasledovania, vojen a násilia sú mnohí kresťania nútení utiecť zo svojho domova do iných krajín. Sme vďační týmto bratom a sestrám, že sa neuzatvárajú vo svojom utrpení, ale svedčia o Kristovi a Božej láske v tých krajinách, ktoré ich prijímajú,“ vysvetľuje pápež František.

 „V skutočnosti čoraz častejšie zažívame, ako prítomnosť rôznych národností obohacuje výzor farností a robí ich univerzálnejšími, katolíckejšími. Preto je pastoračná starostlivosť o migrantov misijnou činnosťou, ktorá by sa nemala zanedbávať a ktorá môže pomôcť aj miestnym veriacim objaviť radosť z kresťanskej viery, ktorú prijali.“

Na margo slov „až po samý kraj zeme“ Svätý Otec hovorí, že tento pokyn má byť pre Ježišových učeníkov každej doby výzvou a má ich pobádať prekračovať hranice obvyklých miest a vydávať o ňom svedectvo.

„Napriek všetkým vymoženostiam, ktoré priniesol moderný pokrok, totiž stále existujú geografické oblasti, kam sa ešte nedostali misionári svedčiaci o Kristovi s dobrou novinou o jeho láske. Na druhej strane, nijaká ľudská skutočnosť nemá byť Kristovým učeníkom pri ich misiách cudzia.“

Dostanete silu Ducha Svätého

To znamená: dať sa stále posilňovať a viesť Duchom Svätým. Keď zmŕtvychvstalý Kristus oznámil učeníkom ich poslanie stať sa jeho svedkami, sľúbil im aj milosť, aby mohli niesť túto veľkú zodpovednosť: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8).

„Podľa rozprávania v Skutkoch apoštolov sa práve po zostúpení Ducha Svätého na Ježišových učeníkov udialo prvé svedectvo o Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, s kerygmatickým ohlasovaním, takzvaný misionársky príhovor svätého Petra obyvateľom Jeruzalema,“ vysvetľuje Svätý Otec.

„Tak sa začína obdobie evanjelizácie sveta prostredníctvom Ježišových učeníkov, ktorí boli predtým slabí, ustráchaní a uzatvorení. Duch Svätý ich posilnil, dal im odvahu a múdrosť, aby mohli svedčiť všetkým o Kristovi.“

Tak ako „nik nemôže povedať ,Ježiš je Pánʻ, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3), ani nijaký kresťan nemôže vydať plné a pravé svedectvo o Kristovi Pánovi bez vnuknutia a pomoci Ducha.

„Preto je každý Kristov misionársky učeník povolaný uvedomiť si zásadný význam pôsobenia Ducha Svätého, žiť s ním v každodennom živote a neustále od neho prijímať silu a inšpiráciu. Ba práve vtedy, keď sa cítime unavení, demotivovaní a stratení, spomeňme si, že sa máme utiekať k Duchu Svätému v modlitbe, ktorá – ešte raz to chcem zdôrazniť – zohráva v misionárskom živote zásadnú úlohu, aby sme sa nechali občerstviť a posilniť tým, ktorý je nevyčerpateľným božským prameňom nových síl a radosti z toho, že sa s druhými delíme o Kristov život,“ vyzýva pápež František a dodáva ustavične platné slová: „Prijať radosť Ducha je milosť. A je to jediná sila, ktorú môžeme mať na hlásanie evanjelia, na vyznávanie viery v Pána.“ 

Zdroj: kbs.sk