Z histórie Ukrajiny

So Slovenskom má Ukrajina spoločnú štátnu hranicu v dĺžke 98 kilometrov. Hlavné mesto je dvaapolmiliónový Kyjev. K ukrajinskej národnosti sa hlási takmer 78 percent obyvateľstva. Na východe krajiny a na Kryme sa nachádza vysoké zastúpenie ruského obyvateľstva.

V DVADSIATOM STOROČÍ

Na konci prvej svetovej vojny a počas ruskej občianskej vojny vzniklo niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika trvala od roku 1917 do roku 1920. O jej zánik sa usilovali ruskí boľševici, čo sa im aj podarilo.

Epocha Ukrajiny ako súčasti Sovietskeho zväzu sa začala v roku 1922 a priniesla so sebou aj násilnú kolektivizáciu v 30. rokoch 20. storočia, ktorá spôsobila hladomor. V rokoch 1941 až 1944 okupovalo Ukrajinu nacistické Nemecko.

V roku 1954 sa polostrov Krym stal súčasťou Ukrajinskej SSR. Zasadil sa o to prezident Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov, pochádzajúci z Ukrajiny.

KREHKÁ DEMOKRACIA

Po rozpade Sovietskeho zväzu získala Ukrajina nezávislosť v roku 1991. Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk. V  roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom.

Nesúhlas verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta na prezidenta Viktora Janukovyča v dôsledku manipulácie volieb v roku 2004 vyústil do takzvanej Oranžovej revolúcie. Najvyšší súd Ukrajiny výsledky volieb anuloval. Od konca roka 2007 do 16. septembra 2008 bola premiérkou krajiny Julija Tymošenková.

EUROMAJDAN

Hoci sa v  roku 2013 schyľovalo k asociačnej dohode s Európskou úniou a mnohí dúfali, že sa Ukrajina stane mostom medzi Európou a Ruskom, k podpisu nedošlo. Ekonomické prísľuby z Moskvy boli silnejšie. Reakciou boli masívne demonštrácie po celej krajine na konci roku 2013 známe ako Euromajdan.

Téme konfliktu na Ukrajine venujeme ďalšie číslo KN 10.