Dôstojné slávenie Eucharistie aj v prírode

Otázka rezonuje medzi nami predovšetkým v tomto letnom období, keď viac vychádzame do prírody. Kresťania už od raného stredoveku vnímali krajinu okolo nás ako „Božiu záhradu“, do ktorej vstupovali rozmanitými prvkami sakrálnej architektúry.

Od drobných stavieb, akými sú kríže, kaplnky a božie muky, až po kalvárie a pútnické kostolíky. Tieto stavby jasne svedčia o prítomnosti modlitby a liturgie v krajine, a preto by som nepostavil otázku liturgie a svätých omší v prírode do roviny znevažovania.

Otázka totiž znie úplne inak: aký je dôvod, aby sa svätá omša v prírode slávila, a najmä, ako je pripravený priestor na jej slávenie?

NAJHOJNEJŠIE OVOCIE

Cirkevné právo zdôrazňuje, že Eucharistia sa má sláviť predovšetkým na posvätnom mieste, ak sa v jednotlivých prípadoch, teda výnimočne, nevyžaduje niečo iné. Ak sa svätá omša slávi mimo posväteného alebo požehnaného oltára, môže sa použiť vhodný stôl, ktorý má byť prikrytý bielou plachtou a korporálom.

Predovšetkým však platí, že celé slávenie má byť usporiadané tak, aby zúčastnení mohli z neho prijať čo najhojnejšie ovocie. Môžeme si všimnúť, že dôraz sa kladie na úžitok slávenia Eucharistie a na to, aby sa liturgia konala na dôstojnom mieste, ktoré umožňuje účasť na „sviatostnom stole“.

Dovolím si preto povedať, že znevažovaním liturgie sú slávenia, ktoré majú charakter zážitku, napríklad omše, ktoré sú jedným z bodov kultúrneho programu, alebo atrakcie, napríklad omše „za každú cenu“ pri mládežníckom výlete a podobne.

Osobne si myslím, že aj v kontexte kultúrnych podujatí sa môže svätá omša sláviť v kostole, a nie v amfiteátri, a že spoločný výstup na niektorý z končiarov sa môže svätou omšou začať alebo zakončiť, no nemusí sa sláviť bez liturgického odevu, bez liturgických kníh a na ruksaku kdesi na vrchole kopca.

VÝNIMKY

Samozrejme, iná situácia je púť ku kaplnke alebo kostolíku v prírode, výročné stretnutie veriacich pri božej muke alebo kríži. Skrátka, slávenie, ktoré je spojené s istým posvätným miestom, aj keď nejde o kostol. No aj v tomto prípade platí, že na slávenie svätej omše musí byť primeraný dôvod.

Veď spoločná modlitba môže mať aj iný charakter ako slávenie Eucharistie. Dôvodom na svätú omšu v prírode však môže byť aj prikázaný sviatok alebo nedeľa v čase skautského táborenia či letného sústredenia.

V  každom prípade priestor na svätú omšu by mal byť pripravený, cirkevné právo vyslovene hovorí o prikrytom stole, a vhodne prispôsobený, aby všetci dobre počuli a videli, čo sa v liturgii slávi.

Celebrujúci kňaz by mal mať omšové rúcho a používať riadne liturgické nádoby a knihy. Osobitnou otázkou je príprava čítaní, prosieb a spevu a hlavne zabezpečenie toho, aby knihy a predovšetkým Eucharistia v žiadnom prípade nezmokli v prípade náhleho zhoršenia počasia alebo nedošlo k ich znehodnoteniu a znesväteniu (hostie môže rozfúkať vietor a podobne).