Život nadivoko je prejav samoľúbosti

Až do roku 1960 fungovalo v našej kultúre pravidlo, že sex má jediné morálne miesto v manželstve. Sexuálna revolúcia, ktorá sa udiala v šesťdesiatych rokoch na Západe a následne aj vo východnom bloku, toto nazeranie na mimomanželské spolužitie doslova pretrhla.

Sex sa stal súčasťou rande. Jedným z plodov takéhoto prístupu je, že čoraz viac ľudí spolunažíva mimo manželstva a pred manželstvom, a to bez výčitiek svedomia.

Dnes sa mladí ľudia už ani nezamýšľajú nad tým, či je to morálne, alebo nie. Jednoducho pohotovo odpovedajú: „My nezmýšľame tak ako vy.“ A  oni skutočne tak nezmýšľajú.

Navyše sa snažia ospravedlniť svoje postoje argumentom, že veď sa milujú, akým právom im teda niekto niečo spochybňuje a snaží sa im nanucovať zastarané spôsoby života.

Vo svetle aktuálnych trendov a modelov života mladých ľudí umlčiava takýto argument (že sa úprimne milujú) akékoľvek ďalšie ťaženie proti trendu spoločného života pred manželstvom alebo ako sa zvykne hovoriť „života nadivoko“.

Ba čo viac, sme svedkami javu, že rodičia sú šťastní, ak sa ich deti vôbec rozhýbu, chcú nejaký vzťah a odídu z domu.

MORÁLNY PROGRES

Oddelenie lásky od sexu, emócií, záväzku, také rozšírené medzi mladými ľuďmi, je oveľa zhubnejšie ako čokoľvek iné a v určitej časti spoločnosti sa chápe a zvelebuje ako morálny progres, ako vyslobodenie z temnôt.

Bežné je aj odďaľovanie vstupu do manželstva kvôli kariére, cestovaniu, „slobode“. S tým, samozrejme, nemôžeme súhlasiť. Takýto prístup je prejav samoľúbosti, nie zodpovedného postoja k životu.

Preťatie nezrušiteľného puta medzi sexom a manželstvom je nesprávne a zároveň naivné. Lebo sexuálna energia nie je vždy taká priateľská a bez následkov, ako si myslíme.

Je to mohutná sila v nás, zodpovedná za všetky krásne a dobré veci vôkol nás, ale aj za vraždy, nenávisť a ďalšie zlo v tisícorakých podobách. Kresťanské učenie preto našej kultúre podáva v tomto smere čestné a dôležité varovanie.

SVIATOSTNÝ ŽIVOT

Je vecou slobodného rozhodnutia a duchovnej zrelosti, nakoľko sme schopní ísť proti prúdu, priniesť do vzťahu zrelý a zodpovedný postoj k sexualite a chápať ju ako tvorivú silu pri budovaní kresťanského manželstva.

To znamená tiež chápanie dôležitosti zdržanlivosti pred manželstvom a oddelený život pred uzavretím sviatostného manželstva. Ak tak žijú neveriaci ľudia, je to ich rozhodnutie, no určite ho netreba nasledovať.

Vylučovaním sa zo sviatostného života pre akúkoľvek slabosť, a teda aj pre zlyhávanie v sexuálnej oblasti, riskujeme stratu záujmu o duchovný život a vzťah s Bohom.

Vzdialenie sa od zdroja milosti a posily môže byť fatálny úder pre stratu posledných zbytkov viery. Nezabúdajme, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

K  účasti na svätom prijímaní sa vyžaduje milosť posväcujúca a tá sa obnovuje svätou spoveďou. Prijímať môžeme vždy, keď sme v takejto milosti posväcujúcej.