Pokorný, pracovitý, premýšľajúci. A nesmierne ľudský. Tak by som charakterizoval Miroslava Cipára (8. januára 1935 – 8. novembra 2021), ktorý v slovenskom umení zanechal nezmazateľnú stopu. Po celý život si uchoval vnútornú slobodu tak v tvorbe, ako aj v súkromnom živote.

Patróna Bratislavskej arcidiecézy si duchovní i veriaci uctili tradičným eucharistickým slávením v Katedrále sv. Martina. Počas troch dní ďakovali za návštevu pápeža Františka na Slovensku. Slávnosti zavŕšila svätomartinská dobročinná zbierka.

Michal Tinák žije s rehoľou milosrdných bratov vyše tridsať rokov. Ona zasiahla do jeho života a on výrazne poznačil ten jej vyše pätnásťročným vedením nemocnice v centre Bratislavy. Vedenie Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha – milosrdných bratov Čiech, Moravy a Slovenska udelilo Michalovi Tinákovi za jeho prácu prestížnu Cenu Celestýna Opitza.

Meno tohto proroka znamená holubica. Tá je však v Starom zákone symbolom vrtošivosti. Je to jediná prorocká kniha Biblie, ktorej centrom je život proroka. Takého, čo ním odmietol byť.

Vedieť si správne naplánovať veci je základom regulácie času počas dňa a navyše nám pomáha určiť, kedy, kde a ako pracovať na dosiahnutí svojich cieľov. Avšak nemali by sme pritom zabúdať, že nie sme pánmi vlastnej budúcnosti. Tú má v rukách jedine Boh. I o tom nám hovoria dni spomienok na zosnulých.