Po maturite na Gymnáziu v Stropkove som sa v roku 1981 prihlásil na štúdium teológie a do kňazského seminára v Bratislave. Naša mamička Mária Brendzová, rodená Potomová (1941 – 2010), pôsobila ako učiteľka na Základnej škole v Breznici pri Stropkove. Pred prijímacími pohovormi ju navštívili inšpektori z odboru školstva Svidník a žiadali ju, aby ma presvedčila stiahnuť prihlášku do seminára. Predložili jej list, v ktorom bola žiadosť na dekanát cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, aby jej syna neprijali do seminára.

V rámci prebiehajúcej 77. trnavskej novény oslávia veriaci v malom Ríme významné jubileum Baziliky sv. Mikuláša. Pred 600 rokmi konsekrovali katedrálny chrám, nazývaný tiež Hrubý kostol.

Pokorný, pracovitý, premýšľajúci. A nesmierne ľudský. Tak by som charakterizoval Miroslava Cipára (8. januára 1935 – 8. novembra 2021), ktorý v slovenskom umení zanechal nezmazateľnú stopu. Po celý život si uchoval vnútornú slobodu tak v tvorbe, ako aj v súkromnom živote.

V pondelok 8. novembra 2021 odišiel do večnosti Miroslav Cipár. Verejnosť ho poznala predovšetkým ako renomovaného všestranného výtvarníka. Miroslav Cipár však patril aj k ľuďom, ktorí dali do pohybu udalosti spoločenských zmien po 17. novembri 1989. Pred dvoma rokmi, pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie, sa Katolícke noviny porozprávali s Miroslavom Cipárom o týchto dramatických a historických chvíľach. Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu (17. 11.) a aby sme si pripomenuli výnimočnú osobnosť Miroslava Cipára, vám prinášame rozhovor, ktorý vznikol v novembri 2019.

Michal Tinák žije s rehoľou milosrdných bratov vyše tridsať rokov. Ona zasiahla do jeho života a on výrazne poznačil ten jej vyše pätnásťročným vedením nemocnice v centre Bratislavy. Vedenie Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha – milosrdných bratov Čiech, Moravy a Slovenska udelilo Michalovi Tinákovi za jeho prácu prestížnu Cenu Celestýna Opitza.