POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV: Plzenská diecéza

Plzenská diecéza historicky nepatrí k typicky starobylým diecézam v Českej cirkevnej provincii. Zriadil ju 31. mája 1993 pápež Ján Pavol II.
Peter Slovák 24.03.2022
POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV: Plzenská diecéza

Plzenský biskup Tomáš Holub počas návštevy pápeža Františka v Šaštíne 15. septembra 2021. Snímka: Peter Slovák

Plzenská diecéza sa nachádza v západnej časti Česka a administratívne sa člení na 10 vikariátov a 66 farností.

Biskup s vojenskou hodnosťou

Prvým diecéznym biskupom bol František Radkovský. Súčasným plzenským biskupom je od roku 2016 Tomáš Holub.

Predtým ako sa Tomáš Holub stal diecéznym biskupom, pôsobil ako vojenský kaplán v jednotkách, ktoré sa podieľali na medzinárodných mierových misiách v bývalej Juhoslávii v rokoch 1996 až 1997.

Okrem toho bol tiež prvým vikárom Vojenského vikariátu Českej republiky v rokoch 1998 až 2007 a prvým hlavným vojenským kaplánom Armády Českej republiky. V armáde mu bola prepožičaná hodnosť plukovníka.

V roku 2006 sa Tomáš Holub stal poradcom ministra obrany pre duchovnú službu a od roku 2011 zastával funkciu generálneho sekretára Českej biskupskej konferencie.


Katedrála sv. Bartolomeja

Hlavným kostolom diecézy je Katedrála sv. Bartolomeja v Plzni. Začala sa budovať od roku 1295 a jej súčasný vzhľad bol dokončený začiatkom 16. storočia.

Veža chrámu s výškou 102,26 metra je najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadku vo výške 62 metrov vedie 301 schodov. Klenby katedrály dosahujú výšku 25 metrov.
 

Ochrankyňa Plzne

Cennou výzdobou chrámu je plastika Plzenskej Madony približne z roku 1390. Nachádza sa v strede hlavného novogotického oltára navrhnutého architektom Josefom Mockerom.

Vzácna socha je najcennejším a najuctievanejším umeleckým dielom v Plzni už po stáročia.

Jedinečná opuková plastika z prvej polovice 14. storočia vznikla na objednávku nemeckých rytierov, vtedajších správcov farského Kostola svätého Bartolomeja v Plzni.

Plzenská Madona je vysoká 134 centimetrov a svoje miesto má na hlavnom oltári.

Jej podoba patrí do radu takzvaných krásnych madon, ktorých typickým znakom je osové zakrivenie tela, ktoré sa vlní v priestore. Postava pôsobí elegantným a živým dojmom.

Pozorovateľa však zaujme aj jej tvár. Vyzerá, akoby bola vytesaná podľa skutočnej ľudskej tváre.

O pôvode Plzenskej Madony koluje mnoho legiend. Jedna z nich hovorí, že ju vytesal slepec, ktorý nemal so sochárstvom žiadne skúsenosti.

Samotná Panna Mária mu vraj poskytla potrebné nástroje a pri práci mu radila a usmerňovala jeho ruky. Po skončení práce mu za odmenu vrátila zrak.