Darí sa meniť pohľad na sviatosť birmovania, ktorú mnohí považujú za takzvanú rozlúčku s cirkvou?

DOROTA SADOVSKÁ,
výtvarníčka

Uvidíme. Základom je osobný vzťah, nie dôraz na inštitúciu ako vykonávateľku spoločenských obradov. Francúzsko prekvapilo vysokým nárastom novopokrstených dospelých, neporovnateľným s inou európskou krajinou. Prijali prvky synodálnej cesty pápeža Františka – všetci spoločne kráčame, sme spoluzodpovední za ohlasovanie nádeje, a to aj po birmovke.

JOZEF KOZÁK,
kňaz Košickej arcidiecézy

Pomohol by som si definíciou: „Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti.“ A myslím, že všetko ostatné je iba také naše filozofovanie. Boh si nás lanami lásky priťahuje k sebe, aj lanami sviatosti birmovania. A program pre birmovancov Vyvolený, ktorý sa používa v nejednej farnosti, je len dôkazom toho, že Cirkev sa vždy učí hovoriť jazykom lásky – aj jazykom dnešného človeka.

FRANTIŠKA ČAČKOVÁ,
sestra Kongregácie školských sestier svätého Františka

Ponuka evanjelizačných kurzov, ako Alfa kurz, Objav Krista a  najnovší Vyvolený, ktorý je priamo pre birmovancov, ukazuje, že nám na mladých záleží a chceme im pomôcť stretnúť sa pri príprave so živým Kristom, nielen sa s Cirkvou rozlúčiť. Možno tieto formy nie sú pre každého, no s dnešnými birmovancami už nemôžeme pracovať tak, ako sa kedysi pracovalo s nami.

JOZEF MASARIK,
prorektor Univerzity Komenského pre vedu a doktorandské štúdium

Podľa môjho názoru nie veľmi úspešne. U mnohých mladých ľudí prevláda presvedčenie, že splním si „povinné“ sviatosti a potom je moja viera už mojou súkromnou záležitosťou. Je to zrejme dôsledok toho, že veľa mladých ľudí si myslí, že rozvíjať vieru sa dá aj mimo Cirkvi, čo vidia ako pohodlnejšie. Je to aj reakcia na to, že akýkoľvek problém v Cirkvi sa hyperbolizuje, čím sa poslanie Cirkvi spochybňuje.