Pravú radosť dáva Božie vyvolenie

Toto prehlbovanie sa môže uskutočňovať napríklad aj rozjímaním nad radosťou prostredníctvom Písma či životopisov svätých. Podľa biblistu Lukáša Durkaja sa radosť v Biblii, najmä v Starom zákone, spája s pokojom, ktorý prináša do vzťahov mier a prosperitu.

Upozorňuje tiež na osobitný prvok radosti z manželstva v podobe Adama a Evy, Izáka a Rebeky či páru z knihy Pieseň piesní. Ďalším príkladom je typologické správanie Boha, ktorý si nevyberá spoločensky vyššie postaveného, ale toho, ktorý by za iných okolností nemal veľa šancí (Ábel, Barak, Jakub, Tamara, Jozef, Anna, Šaul, Dávid, Amos). „Ich príbehy potvrdzujú, že pravú radosť a zmysel života dáva Božie vyvolenie a nie mocenské štruktúry.“

RADOSŤ Z BOŽEJ BLÍZKOSTI

Radosť je však najmä podstatou Nového zákona, ktorý ohlasuje oslobodenie z hriechov a zo smrti. „Boh je nám od momentu vtelenia veľmi blízko, osobitne to zdôrazňujú blahoslavenstvá. Majú sa v nich nájsť práve tí, ktorí si myslia, že im pozemský život už nemôže nič ponúknuť. No môžu byť blahoslavení, teda šťastní, radostní, lebo práve oni sú disponovaní, aby mali k Bohu čo najbližšie,“ vysvetľuje Lukáš Durkaj.

Biblista tiež zdôrazňuje kľúčový moment radosti zo samotného zmŕtvychvstania. „Veriaci si môžu byť istí, že zlo nakoniec nevyhrá, ako potvrdzuje aj záver Biblie, kde v Apokalypse čítame o tom, že všetko zlé bude po mnohých trápeniach zničené a nastane Kristovo kráľovstvo.“

SVÄTÍ SVEDČIA O RADOSTI

Ako inšpiráciu radosti uvádza aj príklady mučeníkov a svätcov, ktorí v mladom veku podľahli zákernej chorobe (sv. Dominik Savio, sv. Bernadeta, bl. Carlo Acutis) či nenávisti (bl. Anna Kolesárová). „Niektorí žili zdanlivo bez možnosti naplno rozvinúť svoj potenciál, no napriek tomu žili naplnený, radostný život, ktorému nič nechýbalo.“

Rehoľná sestra Františka Čačková upozorňuje na radosť, ktorú nachádzame u svätých a mystikov. „Svätý Filip Neri si vedel zo seba aj z iných robiť žarty a pritom to bol veľký mystik. Mystikov si zvyčajne nepredstavujeme ako veselých ľudí, no mnohí takí boli. Reformátorka karmelitánskeho rádu svätá Terézia od Ježiša ma tiež rozosmiala niektorými historkami zo svojho života a radami pre sestry, ako majú žiť svoj zasvätený život.“

DOKONALÁ RADOSŤ

Veselý a radostný človek bol bezpochyby svätý František z Assisi. „Vieme si predstaviť, ako sa rozplýva nad krásou stvorenstva, vysmiaty obdivuje vtáčiky a rôzne zvieratká, teší sa zo života. On však o radosti hovorí úplne inak v podobenstve O pravej a dokonalej radosti,“ upozorňuje sestra Františka.

Najprv v tomto príbehu vymenoval pozitívne a úspešné diela, ktoré on alebo jeho bratia uskutočnili, hneď však dodal, že v týchto veciach sa skutočná radosť nenachádza. „Ale keď prichádza k dverám príbytku bratov, klope a je drsne odmietnutý, vtedy objavuje dokonalú radosť a  hovorí: ak... ostanem trpezlivý a neznepokojím sa, v tom je pravá radosť a pravá čnosť i spása duše.“

Pravá kresťanská radosť teda spočíva vo vnútornom pokoji a istote plynúcich z veľkonočného prísľubu zmŕtvychvstania, ktoré platí aj pre nás. Ak nemáme hlbokú radosť z toho, že Kristus premohol smrť, kto nám uverí, že sme radostnej zvesti evanjelia naozaj uverili?