Anna Kolesárová – dar alebo záťaž pre dnešný svet?

Čo spôsobilo taký záujem o jej život a jej blahorečenie v slovenskej spoločnosti? Veľa svätcov Katolíckej cirkvi bolo skôr príkladom pre samotných veriacich – zomreli za svoju vieru alebo viedli obdivuhodný život modlitby a kontaktu s Bohom.

Anna Kolesárová zomrela, keď sa odmietla oddať násilnému vojakovi, ktorý ju potom zastrelil. Náboženské kruhy to prezentovali ako bránenie si svojej čistoty, a tým sa otvorili témy, ktoré sú veľmi citlivé pre každého človeka.

Oblasť sexuality a intímneho života sa týka každého človeka. Viac či menej máme každý v sebe zakódované túžby po telesnom spojení sa.

Sexualita a čistota sú oblasti, ktoré vyvolávajú mnohé otázky; a aj ľudia, ktorí nie sú veriaci, preto silno a emotívne reagovali na príbeh Anny Kolesárovej a hlavne na spôsob, ako Cirkev pristupovala k jej blahorečeniu a akým spôsobom podala jej príbeh.

Spoločnosť ostala rozdelená, čo nie je dobrým znakom, preto sa chceme bližšie pozrieť, či jej blahorečenie a jej odkaz sú pre svet záťažou alebo darom.

Je čistota pozitívna alebo negatívna?
Pri Anne rezonuje slovo čistota. Mnohých to dráždi. Prečo? Lebo si vo svojom vnútri preložia čistotu ako negatívny zákaz telesného spojenia a telesných prejavov lásky a potlačenie všetkých sexuálnych túžob na bod mrazu.

Ale to je veľký omyl. Sexualitu nevymysleli ľudia, stvoril nám ju Boh ako dar. Keby si prial, aby sme sa rozmnožovali iným spôsobom, zariadil by to ináč.

Lenže on chcel, aby sme - okrem odovzdávania života svojim potomkom - mali aj radosť zo svojej telesnosti a spojenia lásky medzi mužom a ženou.

Čistota je priaznivá pre človeka nie ako abstinencia od dobrých vecí, ale ako správne využívanie daru sexuality, tak ako nám ho pripravil Boh. Je to veľký dar, ktorý človeku robí najväčšiu radosť, ak sa dáva v láske ako dar pre druhého človeka v manželstve.

Ak je sexualita okradnutá o duchovnú časť lásky, stráca svoju krásu a robí človeka nakoniec nešťastným. Preto je čistota pre nás darom a Anna Kolesárová je pre nás obohatením, lebo svojím hrdinským skutkom ukázala, že zachovanie telesnej integrity a chránenie svojho sexuálneho bohatstva pre osobu, ktorú milujem, má zmysel.

Mnohí mladí sa ma pýtajú – a prečo nemôžeme telesne žiť spolu už pred manželstvom, veď je to vyjadrenie lásky, kto nám má čo do toho hovoriť? Úplné odovzdanie sa druhému človeku robí dobre vtedy, keď vie, že ten druhý aj verejne vyhlásil, že ho má rád a zaviazal sa k láske a vernosti voči nemu.

Je zraňujúce sa niekomu darovať, a ten si potom nájde inú, iného. Čistota nie je v prvom rade abstinencia, zriekanie sa – to by bolo málo. Je to čakanie na rozbalenie darčeka sexuálnej atraktivity s tým človekom, ktorého naozaj milujem.

Anna nám ukazuje čistotu v pozitívnom svetle, a práve preto je pre nás darom.

Zranenia v oblasti sexuality
Dnes viac ako kedykoľvek predtým pribúda počet ľudí, ktorí sú zranení v oblasti sexuality. A keďže táto oblasť je veľmi osobná a intímna, zranenia sú hlboké, lebo sa dotýkajú nášho vnútra.

Práve preto potrebujeme nové vzory kresťanského a Božieho života, ktoré by nás mohli podržať. Mladí ľudia sa sťažujú na Cirkev a jej učenie, že ich obmedzuje v oblasti sexuality.

Ale Cirkev nás chce chrániť, aby sme sa nezranili. Ježiš počas svojho pozemského života spájal túto oblasť vždy so vzťahmi a chránil dobro vzťahu muža a ženy.

Nie je to oblasť, ktorá by mohla jestvovať osobitne, vždy je zapracovaná do siete vzťahov. Napríklad taká pornografia. Mladí sa pýtajú - a prečo by som si nemohol užiť? Čo je na tom zlé?

Ale keby sme si predstavili, že sú tam naše mamy, dcéry, priateľky, nechceli by sme, aby sa k nim ľudia správali ako k tovaru, a nie ako k osobe. Perspektíva vzťahov mení všetko. K zraneniam v oblasti sexuality treba pristupovať triezvo. Mnohí sa uzavrú do úzkosti a všetko sa im zdá nečisté a špinavé.

Intímne zranenia vie liečiť len láska
Je mi smutno, ak sú ľudia, ktorí vo sviatosti zmierenia riešia len šieste Božie prikázanie a úplne im uchádza radosť zo života. Boh nás nechce zotročiť a obrať o pokoj.

Čistota sa nerovná bigotnej sterilnosti. Je to oblasť, ktorú ak chceme kresťansky žiť, musíme ju prijať a vnímať ako dar, nie ako záťaž. Svätci a Božie ženy a Boží muži nám ukazujú, že sa dá žiť radosť z daru sexuality tak, aby tento dar naše medziľudské vzťahy utužoval, nie zraňoval.

Ľudskému životu ubližuje každý extrém. Tak ako mu ubližuje bezbrehé darovanie svojho telesného ja hocikomu a predávanie sa lacno, tak mu škodí náboženská úzkostlivosť a strach z tejto oblasti a zakopanie svojich sexuálnych síl do bigotnej abstinencie.

Intímne zranenia vie liečiť len láska. Boh ako prameň lásky alebo ľudia v našom okolí, ktorí nás majú skutočne radi.

V čom je Anna vzor?
Blahorečenie vždy naznačuje, že daný človek je pre nás v nejakej konkrétnej oblasti vzorom. Pri Anne Kolesárovej je to jej hrdinstvo v zachovaní si telesnej integrity.

Neoslavujeme tu frigiditu alebo duchovnosť, ktorá odmieta všetko telesné. Ak by sa Anna nedostala do tejto situácie, kde ju vojak násilím chcel obrať o jej česť, tak by si asi neskôr našla manžela a viedla by normálny ľudský prirodzený manželský život.

Nejde tu teda o vyzdvihovanie sexuálnej abstinencie. Veď máme aj sväté dvojice manželov, pre ktorých to bol prostriedok na vzájomné vyjadrenie lásky. Je to odmietnutie násilia a agresie.

Anna neodmietala telesné spojenie, ale agresiu, ktorej bola vystavená a ktorá mohla viesť k tomu, že by počala dieťa, ktoré by vyrastalo bez milujúcich rodičov v tvrdých podmienkach.

Aj sám vojak by ostal zranený, keby vytriezvel a zistil, že udalosť, ktorá sa používa na vyjadrenie lásky, zneužil na prejavenie agresie.

Anna nás teda svojím vzorom nenúti k sexuálnej abstinencii, ani nám nechce zobrať radosť z prirodzeného pohlavného styku, ktorý nám Stvoriteľ daroval ako vzácny dar. Ale chce očistiť túto oblasť láskou, aby bola prejavom vzácneho darovania sa partnerov a nie produktom hrubej násilnosti.

Môže byť čistota atraktívna?
Okolo Anny je preto taký rozruch, lebo slovo čistota vyvoláva pozitívny ohlas len u veľmi „bigotných“ ľudí, ale „normálny zdravý človek“ sa jej bojí. Ako môže byť čistota atraktívna?

Mladí ľudia vidia len zákazy a čo všetko im Cirkev nechce dopriať. Vo Svätom písme mala čistota oveľa širší význam a netýkala sa len sexuálnej oblasti. Skôr bola súhrnom všetkých dobrých vlastností a najmä dobrého srdca, ktoré malo štedré úmysly.

Do tejto línie myslenia Starého zákona sa začlenil aj Ježiš, keď hovoril: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). A mať veľké, štedré srdce je už atraktívne pre nás všetkých.

V oblasti sexuality to znamená, že človek už viac nechce len sám si „užívať“ radosť zo svojej telesnosti, ale chce to dať druhému človeku ako dar v požehnanom zväzku uzavretom pred Pánovou tvárou.

Chce seba samého darovať, aby druhý človek mal radosť. Vtedy dochádza k rozšíreniu srdca a čistoty úmyslov. A podobná čistota je atraktívna, lebo človek zo svojej prirodzenosti žije v sieti vzťahov, a ak ich má v poriadku, aj on sám je šťastný.

Čistota teda neznamená bolesť z abstinencie, ale radosť z dávania sa. Ide o to, aby si človek neuzurpoval celú radosť pre seba, ale delil sa s ňou s milovanou osobou.

Annin otec
Nejasnosti okolo Anny vyvolalo správanie jej otca. Mnohí sa ma pýtali, ako je to možné, že otec ju pošle samu pripraviť jedlo vojakovi, ktorý je už dlho vo vojne, je unavený, dlho bez ženy - veď muselo byť jasné, o čo sa pokúsi.

Otcovia tej doby skrývali svoje dcéry, aby ich ochránili. Ja dokonca osobne poznám rodinu, kde sa stalo takmer to isté. Otec dcéru zamuroval provizórne do steny, aby ju ochránil; vojak ju však našiel, ale, našťastie, otcovi sa podarilo ho premôcť.

Čo viedlo Anninho otca k tomu, že dobrovoľne poslal vlastnú mladú dcéru pripravovať jedlo vojakovi, evidentne plnému nečistých úmyslov, ktoré viedli k zločinu?

Svätý Ignác z Loyoly tvrdil, že vždy si treba vysvetľovať správanie človeka po dobrom, ak máme pochybnosti, a tak zachrániť jeho česť. Nevieme, čo Anninho otca viedlo k tomu, že bol taký neopatrný, možno naozaj veril v humanitu vojaka a nepredpokladal zlé úmysly a naozaj mu chcel s úprimným srdcom pomôcť.

Pravdepodobne bol vojak vo veľmi zúboženom stave a vyzeral biedne a uľútostilo sa mu ho. V každom prípade je šľachetné zachovávať radu svätého Ignáca a predpokladať v človeku dobro a dobré úmysly a nepredpokladať hneď zlo.

Na Anninho otca som počul veľmi veľa kritiky, ale ako prebehla reálna situácia, je otázne; veríme, že konal s dobrým úmyslom.

Pozitívne blahorečenie?
Význam blahorečenia nie je ani tak pre danú osobu, ktorej sa dostalo veľkej cti, ale pre nás na povzbudenie. Podobne ako mladý hokejista si v izbe vyvesí plagát svojho idolu v oblasti športu alebo mladé dievča svoju obľúbenú speváčku, aby ju motivovala v jej vlastnom speve, tak by nás svätí a blahorečení mali motivovať k lepšiemu, radostnejšiemu a krajšiemu životu.

A nielen katolíkov, to by bolo málo. Preto sú svätými ľudia, ktorí majú všeobecné posolstvo lásky pre svet, ktorému rozumie každý.

Napríklad Matku Terezu si uctievajú aj ľudia iných náboženstiev kvôli jej angažovanosti pre chudobných; Ján Pavol II. je sympatický aj ateistom pre svoju ľudskosť a skromný prístup.

Môže byť Anna Kolesárová podobným povzbudením pre slovenskú spoločnosť? V mainstreamových médiách vyšli o Anne Kolesárovej dosť atakujúce články. Spôsobila veľké rozrušenie a nie všetky reakcie boli pozitívne.

Ako kresťania to musíme reflektovať a nie sa uspokojiť slovami – to ten „zlý svet“ na nás útočí, lebo nerozumie kresťanským hodnotám. Ježiš vždy vstupoval do dialógu s ľuďmi, ktorí mali iné názory ako on.

Problém podľa mňa nebol ani tak v Anne - veď kto už by sa hneval na 16-ročnú dievčinu, ktorá neurobila nič zlé, len sa bránila pred agresiou? Ide o podanie jej príbehu.

A musíme si vo všetkej úprimnosti priznať, že nebolo vždy pozitívne. Ľudia by sa mali cítiť jej príbehom oslovení - ako radostným zrnkom evanjelia dobrých zvestí. Ale ak to cítia len ako obmedzenie v oblasti sexuality – „zase ma tu ide niekto moralizovať“ -, neprinesie to žiadané ovocie.

Cirkev musí ukázať, že sa dá žiť čisto, a predsa radostne. K čistote patrí, že človek vníma svoju sexualitu ako dar a dáva seba ako obohatenie pre človeka, ktorého miluje.

Cirkev sa nemôže stať len domovom pre ľudí zranených v oblasti sexuality, ktorí jej úplným úzkostlivým odmietaním liečia svoje zranenia a „moralizujú“ každého vo svojom okolí.

Oblasť sexuality je spoločenská, lebo výrazne ovplyvňuje sieť vzťahov. Je tu pre človeka a nie človek pre ňu. Pozitívne svedectvá blahorečených a svätcov nám majú pomôcť, aby sme tento dar používali na obohatenie našej ľudskosti.