Nech spolu s nami vstupuje pokoj

Svätý Charles de Foucauld raz navštívil svojho bratranca Françoisa de Bondyho – mal vtedy dvadsať rokov a vyhľadával len zábavu a telesné potešenia. Jeho život sa však zmenil, keď videl hlbokú radosť vychudnutého askétu zo Sahary.

Opisuje ich stretnutie takto: „Charles vstúpil do miestnosti a spolu s ním vstúpil pokoj. Lesk jeho očí a najmä ten veľmi pokorný úsmev prenikali celú jeho osobu. Vyžarovala z neho neuveriteľná radosť. Ja som okúsil ‚radosti života‘ a mohol som si robiť nádeje, že nebudem musieť ani na chvíľu opustiť stôl svojich pôžitkov. Keď som však videl, že celý súčet mojich potešení neváži viac ako nepatrný gram v porovnaní s plným šťastím tohto Božieho muža, pocítil som, že vo mne vzniká zvláštny pocit. Nie závisti, ale úcty!“

POKOJ VÁM DÁVAM

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nie ako ho dáva svet, ja ho dávam vám. Nech sa vaše srdce nestrachuje a nech sa nebojí (porov. Jn 14, 27). Deň pred svojou smrťou Ježiš hovorí o svojom vlastnom pokoji, ktorý odkazuje učeníkom. Pokoj, ktorý sa výslovne odlišuje od toho, ktorý dáva alebo je schopný dať svet.

Večer po vzkriesení Ježiš odovzdáva učeníkom uzavretým vo večeradle tento pokoj viackrát. Ježiš im opäť povedal: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 21). Takýmto spôsobom ich posúva od strachu k radosti. Od strachu pred miestnymi autoritami k radosti, keď vstupuje medzi nich a s ním pokoj.

ČO JE POKOJ

Hebrejské slovo šalom, pokoj, je bežný pozdrav, ktorým sa Židia zdravia pri stretnutí. Teda slovo, ktorým sa vyjadruje želanie. Koreň slova šalom znamená celistvosť, úplnosť. V židovskom myslení sa spája s dokonalosťou.

Okrem politického mieru a pokojnej atmosféry v spoločnosti môže šalom znamenať aj hojnosť hmotných dobier, morálnu hodnotu, vesmírny princíp a Boží atribút. Vo väčšine Biblie označuje najmä taký stav, keď vládne blahobyt, pokoj, prosperita a bezpečie, ktorým už nič nechýba. Šalom je požehnanie a prejav Božej milosti. Je to súhrn mesiášskych dobier, synonymum spásy. Týmto pozdravom hovorím: Nemôžem ti pokoj dať, ale môžem ti ho priať. Žičím ti ho.

VEĽKONOČNÝ POKOJ

Pokiaľ však ide o Ježiša, jeho slovo má tvorivú silu, tak ako slovo jeho Otca, ktoré sa pri stvorení stáva skutočnosťou. Ak Ježiš Kristus povie ochrnutému: Vstaň (...) vezmi si lôžko a choď do svojho domu, ochrnutý vstane, vezme si lôžko a ide do svojho domu (porov. Mt 9, 6 – 7). Ježišovo slovo je teda účinné – obsahuje to, čo hovorí (porov. Hebr 4, 12). Keď nám hovorí o pokoji, vypovedané slovo sa stáva skutočnosťou.

Slovo pokoj stačí nato, aby učeníkov uviedlo do nového priestoru, dalo by sa povedať, do priestoru spásy, do priestoru Ježišovho pokoja. Keď sa Ježiš takto pozdraví, jeho pozdrav premieňa a zaväzuje. „Pokoj vám“ znamená: V mojom srdci máte priestor, moje ruky neskrývajú zbrane ani urážku; môžete sa predo mnou cítiť pokojne v priestore vzťahu, ktorý sa vytvoril medzi mnou a vami.

Ježiš to hovorí učeníkom, ktorí sa predtým rozutekali, opustili a zapreli ho. „Pokoj vám“ chce povedať, že do Ježišovho životného priestoru môžu učeníci vstúpiť bez strachu, dokonca aj so svojimi pádmi, slabosťami. Ani ich hriech nebráni radikálnemu a úplnému prijatiu zo strany Pána.

POKOJ JE JEŽIŠOVA LÁSKA

Kristov pokoj sa líši od pokoja sveta, pretože pokoj, ktorý môže dať svet, ukončuje vojny prostredníctvom zmluvy, dohody o mieri. Takýto pokoj je však pominuteľný. Je to pokoj dosiahnutej politickej, vojenskej rovnováhy a práve preto je vystavený kríze, keď sa politická a vojenská rovnováha zmení.

Pokoj, ktorý Ježiš dáva učeníkom po vzkriesení, je stály, pretože je to dar. Boží pokoj mení existenciu učeníkov; je bezpečný pred zmenami v dejinách i pred zmenami ľudskej vôle.

Čo tento pokoj obsahuje? Nuž, začnime od učeníkov, ktorí sa v prvý deň po sobote zhromaždili vo večeradle. Zrejme boli otrasení nedávnymi udalosťami aj svojou zbabelosťou či zradou. Svet oslavoval svoje víťazstvo nad Ježišom a myslel si, že podobné víťazstvo bude oslavovať aj nad jeho učeníkmi. Práve preto sa zhromaždili za zatvorenými dverami, v strachu, čo bude nasledovať. Pokoj, ktorý im Ježiš prináša, je predovšetkým jeho prítomnosť, on je Boh s nimi (porov. Zjv 21, 3).

Tento pokoj hovorí, že ich hriech je odpustený, že Ježiš dal za nich svoj život a týmto darom sú učeníci očistení. Ak Ježiš ukazuje svoje ruky a svoj bok, je to preto, aby si uvedomili, ako vážne ich Ježiš miloval. Keď „miloval svojich, ktorí boli na svete, miloval ich až do krajnosti“ (Jn 13, 1). Práve táto láska prináša učeníkom bezpečie zoči-voči všetkým hrozbám sveta.

NECH TI BOH UDELÍ POKOJ

Pokoj, ktorý prichádza od Boha, chce v nás byť prijatý slobodne. Úkon slobody, ktorým prijímame pokoj, je ten, ktorý vytvára vzťahy pokoja. Umožňuje nám prežívať vzťahy spoločenstva s druhými, dialóg, úctu, spoločné budovanie dobra, plánovanie budúcnosti, všetko, čo dáva človeku rásť. Pokoj, ktorý k nám prichádza ako dar od Pána, je radosťou, ktorá nám umožňuje milovať a dôverovať.

Keď na Veľkú noc poviem niekomu: Pokoj s tebou, želám mu Kristov pokoj. Druhého človeka tak uvádzam do priestoru, ktorý je Božím áno pre život. Jednoduchým pozdravom mu pripomínam, že Boh mu povedal áno presne takému, aký je.

STARAŤ SA O POKOJ

Ak niekomu naozaj poviem: Nech ti Boh udelí pokoj, zaväzujem sa, že sa budem o jeho pokoj starať. Nevytváram len všeobecný výrok, ale zaväzujem sa, že sa budem usilovať, aby naozaj žil ten pokoj, ktorý pochádza od Pána. Ide o niečo konkrétne.

Akoby som hovoril: Si drahý môjmu srdcu, tvoj život je pre mňa vzácny a som ochotný vynaložiť čas a energiu, aby si žil. Darovať niekomu pokoj znamená umožniť mu žiť. Pokoj nie je len vnútorný, pretože život nie je len vnútorný, a nie je len vonkajší, pretože život nie je len vonkajší. Je to všetko.

Kristov učeník je povolaný zakladať pokoj, to znamená prinášať ho svojmu okoliu. Svätý Serafim Sarovský hovorí: „Nadobudni pokojného ducha a tisíce ľudí okolo teba budú zachránené.“

TVORCOVIA POKOJA

Vo veľkonočnom čase sme pozvaní znovuobnoviť oázu pokoja v nás samých a prenášať ho na druhých. Čím viac pokoja v nás bude, tým viac pokoja bude aj v našom problémovom svete. Pápež František nám odkazuje, že práve kresťania sú „zdrojom pokoja, šíria pokoj a spoločenské priateľstvo“.

Ježiš dáva šíriteľom pokoja nádherný prísľub: „Budú ich volať Božími synmi“ (Mt 5, 9). „Keď pri nejakej príležitosti máme v našom spoločenstve pochybnosti o tom, čo treba konať, ,usilujme sa o to, čo slúži pre pokoj‘ (Rim 14, 19), pretože jednota je viac ako konflikt“ (Gaudete et exsultate 88).

„Nie je ľahké budovať evanjeliový pokoj, ktorý nikoho nevylučuje, ale naopak, začleňuje aj tých, ktorí sú trochu zvláštni, aj komplikované a nepríjemné osoby. (...) Je to náročné a vyžaduje si to veľkú otvorenosť mysle a srdca.“

Človeku s čnosťou pokoja „nejde o snahu konflikt ignorovať či zakrývať, ale ho prijať a strpieť; vyriešiť ho a premeniť“. Skutočný pokoj majú na mysli ľudia, ktorí sa prídu porozprávať z tváre do tváre, s pokojnou úprimnosťou, lebo majú na mysli dobro druhého. Byť tvorcami pokoja je „umenie, ktoré si vyžaduje vyrovnanosť, tvorivosť, citlivosť a zručnosť“ (Gaudete et exsultate 89).

V konečnom dôsledku vytvárať medzi ľuďmi pokoj znamená robiť z nich bratov a sestry. A o tom je ovocie prijatia veľkonočného pokoja.

ÚMYSLY APOŠTOLÁTU MODLITBY NA APRÍL

• Úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby každá kultúra priznala ženám ich dôstojnosť a hodnotu a aby sa skončilo ich znevýhodňovanie, ktorým trpia v rozličných častiach sveta.
• Úmysel našich biskupov: Aby sme radostným svedectvom o Kristovom zmŕtvychvstaní prinášali svetu zmysel života a nádeje.