Emanuel nám dáva samého seba

Všetky prípravné práce vrcholia, dokupujeme posledné darčeky či iné veci, na ktoré sme si spomenuli v poslednej chvíli. Pre našu duchovnú prípravu sme si však nič lepšie ako najkratší Advent ani nemohli želať. Ježiška už máme v jasličkách, Jozef s Máriou sú už tiež na svojom mieste.

Jediné, čo nám tam chýba, sú postavy pastierov, zvieratiek či anjelov. Aj naši traja mudrci sa od kláštornej vrátnice posunuli o poriadny kus cesty k pomyselnému betlehemu. Už len pár dní a prídu aj oni.

A keďže sa nemôžeme porovnávať s Máriou či Jozefom a už vôbec nie s Ježišom, dnes nám poslúžia práve postavy pastierov, ovečiek a anjelov, aby sme dovŕšili nielen scénu z Betlehema, ale aj svoju duchovnú prípravu.

BOH S NAMI

Bohatstvo tradícií našich predkov v rôznych kútoch Slovenska i sveta pozná rôzne verzie hier, u nás ľudovo nazývaných „betlehemci“. Našim predkom to bolo blízke, lebo rozumeli pastierstvu a aj preto sa pomerne ľahko stotožňovali s postavami betlehemcov.

Chlapci v ľudových krojoch a v rôznych prestrojeniach z ovčej vlny navštevovali domácnosti a prinášali zvesť o narodení Spasiteľa. Títo mladí ľudia svoje „vystúpenie“ zakončovali darmi pre novonarodeného Ježiša. Žinčica, hruda syra, slanina či klobása nesmeli chýbať. To nebolo každodenné, ale vzácne jedlo pre našich predkov.

Je normálne a prirodzené, že darmi si chceme uctiť vzácnu návštevu či vzácneho človeka. Tu však nastáva veľmi dôležitý obrat. Na svet prichádza niekto, kto obdarúva nás. Anjeli, ktorí celí bez seba oznamujú ľudu narodenie Mesiáša, pastieri, ktorí sa ponáhľajú k maštali, nachádzajú dieťa zavinuté v plienkach a predkladajú svoje dary, nepoznajúc, že dostávajú oveľa väčší dar.

Niekedy počujem, ako si niektorí poťažkajú, že v kostole nedostali to, čo čakali, že im to nič nedáva alebo že jednoducho čakali čosi iné. V podstate sme my všetci ako tí betlehemci. Keď prichádzame k Ježišovi do chrámu, tak by sme k nemu mali ísť s niečím. S vďačnosťou, prosbami, chválou, ale aj s našimi ťažkosťami a bolesťami. Veď počas každého dňa, počas každého týždňa či mesiaca dostávame také množstvo darov, ktoré si ani nezasluhujeme.

Máme za čo Pánovi vzdávať vďaky – a samotné slovo eucharistia znamená vzdávanie vďaky. A ak aj máme prázdne ruky a možno ani nedokážeme pre rôzne životné situácie vnímať, čo všetko dostávame, to najviac, čo môžeme dostať, je Emanuel, teda Boh s nami (Mt 1, 22). Dáva nám samého seba, svoj čas, svoje bytie, svoje božstvo. Jednoducho je s nami.

BOŽSKÁ NOC

Noc, keď počuť spev anjelov. Naozaj božská noc. Noc narodenia nášho Spasiteľa. Noc, keď sa narodil Kristus. Skutočne božská noc.

A práve v túto noc i dnes na miestach narodenia, života, umučenia i smrti nášho Spasiteľa počuť rachot zbraní i slová pomsty a nenávisti. I dnes ľudia na mnohých miestach našej milovanej zeme trpia a sú prenasledovaní. Vedú sa vojny a existujú rôzne formy páchania násilia.

I dnes vidíme narušené medziľudské vzťahy, vplývajúce na spoločnosť a jednotlivcov. I dnes, tak ako vtedy, existujú ľudia ochotní obetovať všetko a ísť „cez mŕtvoly“ ako kráľ Herodes, len aby dosiahli svoje ciele.

I dnes sú ľudia, ktorí nepočuli o Ježišovi Kristovi, a rovnako sú i tí, ktorí ho neprijímajú či neveria v jeho božstvo. I dnes dokáže človek ublížiť, ponížiť, zničiť druhého človeka. I dnes je najväčšou hrozbou sveta a ľudstva človek sám.

I dnes sa rodia deti, tak ako Ježiš, do skromných a chudobných pomerov. Nielen ekonomických, ale hlavne chudobných na lásku. Ako sa Ježiš narodil v chudobnej maštali, tak sa rodí v chudobe našich sŕdc.

A jeho sila spočíva v tom, že sa rodí v srdciach ľudí bez ohľadu na to, či chcú, alebo nie. Boh existuje bez ohľadu na to, či to chceme, alebo nie. Plní svoj plán spásy bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je v zhode s našimi predstavami a túžbami.

SLOVO POKOJA

Pretože rovnako ako vtedy i dnes sú ľudia schopní a ochotní ho hľadať, aby sa mu poklonili. I dnes sú ľudia, ktorí dokážu napriek svojim obmedzeným možnostiam pomôcť ľuďom vo väčšej núdzi.

I dnes sú ľudia, ktorí s nasadením vlastných životov pracujú na nastolení pokoja a mieru tam, kde znie hlas túžby po pokoji. I dnes dokážu zaznieť slová odpustenia medzi tými, ktorých rozdeľuje hriech, nepokoj, nepochopenie. I dnes sú medzi nami ľudia, ktorí sa snažia neohovárať a neosočovať a tak budovať medziľudské vzťahy.

I dnes sú ľudia, ktorí sa dokážu pokorne skloniť pred Bohom a jeho vôľou i mocou. I dnes sú ľudia, ktorí rúcajú svoje predstavy o Mesiášovi, o tom, ako a čo by mal konať či nekonať, a prijímajú Boží milosrdný zámer s človekom a svetom.

I dnes prichádza Kristus ako Slovo - Slovo pokoja, Slovo zmierenia, Slovo milosrdenstva. Ako ten, skrze ktorého a v ktorom k nám hovorí Boh.

Dovoľte mi popriať všetkým vám slovami, ktorými kedysi priali sestry z košického karmelu mne:

„Slovo prichádza. Aby sme si ho všimli, prichádza ako svetlo v noci. Aby bolo blízke človeku, berie si ľudskú podobu. Aby bolo milované, rodí sa ako Dieťa. Nech cez všetky slová, ktoré si prajeme, zaznie to jediné Slovo. Ono nech rozsvieti naše dni, rozohreje láskou naše srdcia, prinesie pokoj, radosť a nadovšetko seba do túžob, ktoré v sebe skryto nosíme.“

Požehnané sviatky našej spásy...